Poviem vám, najlepšie je uskladňovanie piva v pivnici na dlaždiciach. Tie dlaždice majú takú vlastnosť, že v tieni dokážu udržiavať skladovaciu teplotu. Pivo sa potom pije s pôžitkom a veru takto človek s určitosťou dokáže zahasiť smäd. Žiadne chladničky, žiadne chladiace boxy.
Ale občas si zájdem aj do našej krčmičky, kde majú čapované pivo. Samozrejme, musí byť správne chladené, lebo konkurencia je veľká. Za poslednú dobu len v našej kolónii pribudli ďalšie dve putiky, takže tu máme na každých zhruba tridsať metrov jedno pohostinské zariadenie. Zašiel som teda do krčmičky a stretol som tam Mira z vyšného konca. Pri pive mi porozprával príbeh, ktorý sa udial kedysi v nemocnici. To tam v márnici pracoval jeden bývalý šuster. Staral sa o mŕtvych, dával im na vozíky identifikačné lístky a uskladňoval ich v mraziarenských boxoch. Povrávalo sa o ňom, že mu pri každodennej robote s mŕtvolami preskočilo v hlave. Ba dokonca sa šírila správa, že v tých podzemných priestoroch márnice dačo s mŕtvymi stvára. Čo, to nikto nevedel, lebo mŕtvoly nerozprávajú. Len ho tam raz prichytil pri práci jeden zamestnanec, no oficiálne nič neprezradil.
Nuž a vtedy akémusi Kuchandovi zomrel v nemocnici otec, ktorého dali do márnice. Mladý Kuchanda bol zvedavý, ako sa zamestnanec márnice, bývalý šuster o otca postará, a tak sa nenápadne priplichtil do podzemia - ľahol si na vozík s mŕtvymi a prikryl sa plachtou. Márničiar ho zviezol do podzemia a zavrel ho do jedného z boxov. Kuchandovi veru nebolo do spevu, veď mohol v boxe zamrznúť a potom by ho museli pochovať spolu s otcom. Ale stalo sa toto: zamestnanec márnice išiel v noci pozrieť svoje mŕtvoly. Rad - radom ich povyťahoval z boxov. Keďže bolo okolo polnoci, nazdával sa, že okrem neho niet nablízku živej duše. Mŕtvych na vozíkoch si usporiadal pekne vedľa seba a začal in rozdávať karty. Chcel si s nimi zahrať partičku. Kuchanda pod plachtou ani nedýchal. Keď prišiel na neho rad - bol s kartami na ťahu a zrazu sa len posadil na vozíku a zrúkol na márničiara. Ten od strachu zbledol, potom ozelenel a napokon vybehol z podzemných priestorov na vzduch. Do zamestnania sa vraj nevrátil a doteraz nikto nevie, či to od hanby nad vlastnými prečinmi, alebo zo strachu pred živými mŕtvymi.
