Rozhovor so zväzovými funkcionármi, ktorý vyšiel v Kysuckých novinách, nenechal na svoju odozvu dlho čakať a tá, súdiac z mnohých minulotýždňových reakcií, nielenže pobavila veci znalých futbalových fanúšikov, ale hlavne opäť odkryla niečo, o čom sa v tichosti iba šepká.
Reakcia
na článok
Neviem, či pán predseda a pán podpredseda v reakcii na môj rozhovor v Kysuckých novinách chceli vyhodnotiť moju dochádzku na zasadnutí výkonného výboru a ďalších sedení ObFZ alebo či vyhodnocovali moju prácu, ale podstata článku im akosi ušla. Ja som nehodnotil prácu ich dvoch, ale jasne som opísal situáciu, ktorá nastala v priebehu posledných mesiacov a veci, ktoré sa diali za účasti a požehnania niektorých ľudí a aj ľudí, ktorí to najradšej robia zo zákulisia. Že som mohol zasiahnuť ako člen výkonného výboru?
Veď som aj zasiahol, spomeniem napríklad zápas v Zborove, ba dokonca som bol aj na zasadnutí ŠTK. Hovoril som o tom aj s druhým podpredsedom pánom Roštárom a kto ma vtedy vypočul? Niektorí členovia ŠTK to vôbec nemali chuť riešiť, keď som argumentoval, že aspoň presuňme úradný hrací čas! A zápas v Ochodnici? Tam som sa dokonca podpísal ako osoba, ktorá sa študuje a mala byť prizvaná na riešenie prípadu! No opäť sa dalo za pravdu delegátovi, rozhodcom a ich správam zo stretnutia. Pýtam sa teda, akú má váhu moje slovo, moja pozícia v ObFZ? Mám byť len tichý účastník sedení ObFZ?! Nemá tiež asi zmysel ďalej písať o tom, ako vyhodnocujeme správy delegátov rozhodcov zo zasadnutí - správanie divákov, usporiadateľov. Česť niektorým rozhodcom za odvahu, že dokážu o tom napísať vo svojej správe. Potom to aj tak vyzerá, ľudia si dovoľujú urážať, vykrikovať a dnes dokonca aj zbiť hráčov na hracej ploche.
Ale všetko sa elegantne zahladí. To isté platí aj o odbornosti a fyzických previerkach niektorých našich rozhodcov, ktorí dokážu robiť na ihrisku doslova zo seba terč aj za cenu nadávok, vyhrážok a veľakrát oprávnene, pretože niekedy to ich rozhodovanie nemá nič spoločné s futbalom. Pýtam sa prečo alebo za čo?
Ale nie o tom som chcel písať, to je iná kapitola. Záverom dodám ešte toľko, že pán Roštár sa asi pomýlil, keď napísal, že ja som dal pána Červienku za predsedu matriky a on to nerobil dobre. Áno, ja som ho navrhol na konferencii ako delegát, ale s týmto návrhom sa museli stotožniť ostatní delegáti. A keďže v utajených voľbách dostal viac hlasov ako pán Absolon, bol zvolený! Teda nie ja, ale delegáti mu dali mandát na túto funkciu. A keď sa časom riešil problém matriky, ktorá dobre nefunguje, tak sám som bol za to, aby bol vymenený a nahradený. Keď padlo meno pána Absolona, tak som sa s tým stotožnil aj ja a nemám žiaden problém, že túto funkciu vykonáva tento človek.
Na konferencii som razil filozofiu, aby sa aj mladšia a stredná generácia etablovala do jednotlivých komisií, veď je to prirodzené. Kto ich potom bude učiť a kto ich pritiahne do tejto práce (aj keď iba za cestovné), aby nenastal po čase generačný problém? Ja sám som oslovil dvoch ľudí do komisie rozhodcov a do komisie mládeže, ktorí sú prínosom pre tieto komisie. Môj dovetok je taký, že veľa ľudí, ktorí sa nedostali na konferencii do funkcií, sa časom aj tak začlenili do práce ObFZ. Niektorí aj z úzadia nerobia dobrú politiku a snažia sa veci ovplyvňovať zo zákulisia, a to mi nikto nevyvráti. Nestačí iba hovoriť, že kto to bude robiť, veď je to zadarmo práca alebo že nikto nový nechce ísť. Treba hľadať aj odpoveď na otázku, prečo je to tak.
Štefan Mrenka,
prvý podpredseda ObFZ Kysúc
My na záver zväzovým aparátnikom odkazujeme, že sa len tak ľahko zastrašiť nedáme ani my. Prečo píšeme zastrašiť? Pretože posledné slová, ktorými nás vyprevádzal nemenovaný predseda ObFZ z dverí svojej kancelárie, zneli. "Slečna, budeme sledovať vašu prácu. Hlavne ako píšete o nás. Viete, ak budete písať podľa určitých predstáv, necháme vám pootvorené dvere do zväzu, ale ak nie, hm..." Milí "muži v čiernom", zmierte sa s tým, že nie všetci a všetko sa bude točiť tak, ako by ste chceli.
Autor: ap