Dobrí ľudia ešte nevymreli

Čadca - "Našej susedke treba pomôcť. Veď nie je možné, aby sa slepá žena sama starala o seba," hovorí Anna Tomeková z Čadce - Žarca. Na neurologickom oddelení čadčianskej nemocnice síce prežila s Annou Kučeríkovou iba týždeň, no srdce jej nedá, aby sa nezaujímala o osud nešťastnej matky, ktorej syn zostal bez nôh. Annu sme našli na oddelení už "zbalenú", vracala sa domov. Domov? Život tam si zatiaľ nevie bez syna, ktorý sa o ňu staral, dosť dobre predstaviť. Hovorí, že v pondelok snáď príde opatrovateľka a tá jej pomôže. Na neurologickom oddelení bola v podstate len na preliečení. Pri jej diagnóze jej tam lekári nemajú už ako pomôcť. Vďaka aj za to, že sa tam postarali o ňu aspoň týždeň. Nemocnica sa však s ústavom zamieňať nedá, a to musí pochopiť každý. Lôžka čakajú na akútnych pacientov...

Po zverejnení článku o tragédii v tejto rodine sa pani Anny počas hospitalizácie jej syna ujali členky istej charity. Ale čo bude ďalej? Nevedia to ani ony samy. Sú zamestnané, a tak času príliš veľa nemajú. Chcú osloviť aj mesto, aby sa postaralo. Tak, že by poskytlo opatrovateľku, prípadne na istý čas umiestnilo Annu v niektorom z domovov.
"Zatiaľ je stav nášho pacienta dobrý, nenastali žiadne komplikácie," hovorí primár traumatologického oddelenia NsP v Čadci MUDr. Roman Jablonický. "Z nášho oddelenia ho prepustíme najskôr o mesiac. Dohoja sa mu menšie defekty na koži, potom mu aplikujú dočasné protézy. Naučí sa s nimi pohybovať, medzitým sa mu sformujú pahýle. A potom už dostane trvalé protézy. Tie sú však rôzne. Pokiaľ by mohol používať tie najšpičkovejšie, určite by to bolo prínosom. Nielen pre neho, v podstate aj pre jeho matku, ktorú by určite pri lepšej pohyblivosti mohol doopatrovať," hovorí primár. Kysucké noviny oslovil predseda Združenia podnikateľov Slovenka a Živnostenskej komory v Čadci Jozef Kondek. On i ďalší členovia chcú na osobný účet Radka poskytnúť finančné prostriedky. Číslo účtu zverejníme v budúcom čísle našich novín, pretože je zrejmé, že ani na Kysuciach dobrí ľudia ešte nevymreli a určite sa nájdu ďalší, ktorí budú chcieť chlapcovi pomôcť. Radko si pochvaľuje láskavosť primára i ochotu sestričiek. O návštevy núdzu nemá. A keď mu je smutno, zapne si volkmen. Ale aj keď mu muzika vyhráva do ucha, predsa má smútok v očiach. Pýta sa nás, ako sa má jeho mama. A či ako v známej pesničke od Karola Duchoňa, ešte naňho niekto na stanici čaká? Vlastne, keby ho bol mal kto....