Za nákupmi za hranice

V papiernictvách sa objavuje čoraz viac matiek či oteckov s ratolesťami. Aj keď predavači apelujú, aby si tieto nákupy nenechávali na poslednú chvíľu, rodičia ešte stále váhajú. Mnohí totiž nemajú presné zoznamy, aké školské potreby majú deťom nakúpiť. Keďže nejde o práve najlacnejší tovar, nekupujú naslepo a radšej čakajú, kým dieťa príde so zoznamom zo školy. Mať v dome školáka dnes nie je žiadny špás. Napríklad aktovka, taká aby voľačo vydržala, stojí aj vyše tisíc korún, pre menej solventné rodiny sú však i lacnejšie. Rodičia prváčikov či druháčikov uprednostňujú klasické pevné aktovky, starší žiaci obľubujú rôzne ruksaky a vaky, ktoré sú prirodzene drahšie. Pokiaľ vášmu žiakovi chýba peračník a všetko doň, môžete ho do školy vystrojiť s kompletne vybaveným peračníkom za približne 300 Sk. Väčšina predajní na Kysuciach, kde možno školské potreby kúpiť, však cíti slabú kúpyschopnosť kysuckých rodín. Aj napriek tomu, že ceny tovaru, za ktoré ho predajne nakupujú zo skladov a od výrobcov stúpajú, rovnako ako ďalšie vstupy - energie, pohonné hmoty - tržby poklesli približne o 30 - 40 percent. Veľa Kysučanov totiž využíva prítomnosť hraníc s Českom či Poľskom a tamojšie výhodnejšie ceny a chodí aj za podobnými nákupmi k susedom. V obľube sú najmä super a hypermarkety na českej strane hranice, kde sú ceny často polovičné ako u nás.
Aj keď škola pomaly klope na dvere, čo školáci neradi počujú, v predajniach so školskými potrebami to príliš necítia. Očakávajú, že so začiatkom nového školského roka bude predsa o čosi viac zákazníkov, no s výrazným zvýšením tržieb veľmi nerátajú.