"Chceme žiť a pracovať v pokoji, jednoducho byť obyčajnými ľuďmi,"
konštatuje primátor Turzovky Miroslav Rejda.
Turzovka, hoci patrí medzi najmenšie slovenské mestá, sa môže pochváliť bohatou históriou a optimistickými výhľadmi do budúcnosti. Leží v blízkosti českých a poľských hraníc, a to jej dáva predpoklady vytvárať kontaktné podujatia všetkých troch krajín. Súčasná Turzovka je estetické a upravené mesto s niekoľkými historickými i modernými pamiatkami. Jeho predstavitelia vytvorili podmienky na úpravu a rekonštrukciu centrálnej mestskej zóny. Žije v ňom takmer 7 900 obyvateľov. V kresle primátora sedí druhé volebné obdobie ambiciózny a cieľavedomý muž, dnes 49-ročný Miroslav Rejda. Oslovili sme ho, aby nám niečo o ním spravovanom meste povedal.
Zaujal nás spomínaný projekt. Môžete ho čitateľom priblížiť?
Všetky informácie o činnosti samosprávy i primátora pravidelne a aktuálne poskytujeme širokej verejnosti viacerými formami. Snažíme sa byť čo najviac medzi občanmi, aby sme poznali, čo ich trápi. Organizujeme dni otvorených dverí, pracovné stretnutia s občanmi. Ponúkame najnovšie informácie cez rôzne komunikačné technológie, ako napríklad web stránku mesta, videotextové správy v miestnej káblovej televízii a v mesačníku Spravodajca mesta. Máme jasnú stratégiu a podľa nej pripravujeme ďalšie informačné kanály i spätnú väzbu od prijímateľov informácií.
Aké rozvojové programy sa vám podarilo zrealizovať?
Medzi najvýznamnejšie patrí začatie výstavby nového cintorína a rekonštrukcia domu smútku. Postupne pripravujeme realizáciu cesty, vodovodu, elektroinštalácie a parkoviska v lokalite spomínaného cintorína. Podarilo sa nám rozšíriť vodovodnú sieť v miestnych častiach Predmier a na Vyšnom konci v lokalite U Letavaya. Intenzívne sa podieľame na projekte odkanalizovania a zásobovania pitnou vodou. Dúfame, že pilotný projekt o kohézny fond Európskej únie bude schválený. Pokračovali sme v tretej etape plynofikácie mesta. Podarilo sa nám rozšíriť káblovú televíziu do všetkých mestských častí. Uskutočnili sme rekonštrukciu chodníkov pre peších, parkovacích miest pre autá a podarilo sa nám vylepšiť celkovú občiansku vybavenosť na sídlisku Šárky.
Ktoré najvýraznejšie problémy sprevádzajú vašu prácu?
Nie všetko sa nám vždy podarí urobiť ideálne. V meste pretrvávajú viaceré komplikované vzťahy a momenty, ktoré negujú naše samosprávne vzťahy. Veľa diskutujeme o verejnom poriadku. Mesto sužuje značný vandalizmus a neúcta k práci i majetku druhých. Tieto škody predstavujú rádovo desiatky až stovky tisíc korún, ktoré zbytočne ochudobňujú mestský rozpočet. Napriek razantnému postupu pri realizácii Všeobecne záväzného nariadenia o odpadoch stále evidujeme veľa divokých skládok. Stále narážame na neujasnené majetkoprávne vzťahy. Nepodarilo sa nám dostatočne pokročiť v regulácii vodných tokov. Neuveriteľne laxne sa stavajú štátne inštitúcie k takmer dvadsať rokov rozostavanej škole v Závodí, napriek tomu, že jestvujúca škola má plnú dvojsmennú prevádzku.
Pán primátor, môžete predstaviť plány rozvoja mesta do blízkej i vzdialenej budúcnosti?
V dobe transformácie verejnej správy a prechode kompetencií na samosprávu vítame niektoré reformné kroky. Som toho názoru, že obyvateľ by si mal všetky svoje veci vybaviť v mieste bydliska a "neleštiť kľučky" na nejakých obvodných či krajských úradoch. Výkon správy by sa mal sústrediť do spádových oblastí. Pre tento účel sme vytvorili spoločný úrad, ktorý zastrešuje sedem obcí horných Kysúc. Snažíme sa zabezpečovať nielen prenesené, ale aj originálne kompetencie. O tom, že sa neuspokojujeme so situáciou, svedčí aj fakt, že sme podali dvadsať žiadostí na rozličné fondy Európskej únie. Teší nás skutočnosť, že sa nám už podarilo niekoľko grantov získať. Ako príklad môžem uviesť, že tohtoročné Beskydské slávnosti boli financované z fondu Phare CBC. Spracovali sme plán sociálno - hospodárskeho rozvoja nielen nášho mesta, ale celého mikroregiónu Horné Kysuce. Snívame o zóne priemyselného parku. V tejto záležitosti však postupujeme opačne, ako je všeobecným zvykom. Najskôr hľadáme reálneho investora a potom chceme rozvíjať konkrétne aktivity. Veľký dôraz kladieme na cezhraničnú spoluprácu s Poľskom a Českou republikou v rámci euroregiónu Beskydy. Prvou lastovičkou v tomto smere je realizácia zrkadlových projektov s poľským mestom Kęty.
Na čo sa budete sústreďovať v druhej časti vášho funkčného obdobia?
Chceme uviesť do života projekt trvalo udržateľného rozvoja mesta, dokončiť formulovanie strategických cieľov hospodárskeho rozvoja, naplniť zásobník projektov pre sektorové operačné plány, čím splníme podmienky na čerpanie financií zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Máme spracovaný model na novú bytovú výstavbu a usilujeme sa zabezpečiť investora na služby a ďalšie obchodné jednotky v mestskej časti Stred. Očakávame, že
s prebiehajúcou reformou verejnej správy štát jasne určí pravidlá na financovanie samosprávy, uskutoční fiskálnu decentralizáciu a vytvorí normálne podmienky pre našu prácu.
Obráťme list a podívajme sa bližšie na oblasť kultúry. Čím sa v tomto smere môžete pochváliť?
Popri klasických kultúrnych akciách sa snažíme organizovať aj niečo, čo iné mestá nemajú. Patria sem hlavne pokusy o zapísanie do Guinessovej knihy rekordov. V tomto roku to bolo už štvrté podujatie. V prvom ročníku sme usporiadali štafetu v pití piva, do ktorej sa nám v priebehu dvanástich hodín podarilo zapojiť 2001 ľudí. V druhom ročníku sme ukázali, že vieme nielen požívať dobré veci, ale aj tvrdo pracovať. Preto sme skoro sedem hodín rezali drevo. Na podujatí bol prítomný aj náš čestný občan a súčasný europoslanec, hokejová legenda Peter Šťastný. V minulom roku, aby sme mohli zaangažovať aj deti, sme usporiadali súťaž v jedení melónov. V tomto roku to zasa bola tak trochu športová téma, keď sme zorganizovali súťaž v štafetovom kopaní jedenástok.
Pozrime sa trochu na športovú aktivitu v meste. Čo je jej dominantou?
Nechceme športové dianie smerovať výlučne do futbalu. Pokúšame sa aj o netradičné športové činnosti. Napríklad prostredníctvom Klubu slovenských turistov, ktorý vedie Vladimír Pekár, sa snažíme o návrat k prírode. Organizujeme známy Beh Terryho Foxa, Dni športu a iné netradičné športové a pohybové aktivity. Z tradičných športov je to samozrejme veľký a malý futbal. Mnohí možno nevedia, že v Turzovke máme najstaršiu prvú i druhú ligu malého futbalu na Kysuciach. Môžem uviesť, že sa nám podarilo zorganizovať 12 ročníkov medzinárodného turnaja malého futbalu, na ktorých účinkovali popredné družstvá zo Slovenska i zahraničia. Po určitej kríze vo veľkom futbale sa zameriavame na jeho oživenie. Podarilo sa nám stabilizovať predovšetkým mládežnícke kolektívy. Mladší a starší žiaci nám hrajú III. ligu. U mládeže roky pôsobili Jozef Roman, Ján Kvičala, Juraj Kulla a Miro Wilder. Podarilo sa nám dostať späť učiteľa Laca Dorociaka. U mužov by som chcel spomenúť Jara Mlkvíka, Jána Lukáča a ďalších. Futbalový klub Tatran Turzovka je organizátorom najstaršieho futbalového turnaja, ktorý na budúci rok oslávi svoje 60. výročie. Ide o Turnaj slovensko - českej vzájomnosti. Z ďalších aktivít by som ešte spomenul požiarnický šport. Mladí požiarnici dosahujú v hre "Plameň" výborné výsledky. Rovnako aj dospelí sa aktívne zapájajú. Svedčí o tom aj nedávny turnaj, na ktorom sa zúčastnili poľské družstvá.
Namiesto záveru
Pri výkone funkcie hľadám čo najväčší priestor na pravidelné stretávanie sa s verejnosťou. Snažím sa počúvať, čo ich ťaží, ich názory, prípadne návrhy na riešenie. Chcel by som upriamiť pozornosť všetkých Turzovčanov na skutočnosť, že mesto nie je Rejdovo, ani poslancov, ale je nás všetkých. Ako sa budeme k jeho problémom stavať, tak bude v budúcnosti vyzerať. Chceme sa snažiť, aby bolo živé a ponúkalo pre obyvateľov, návštevníkov i rodákov rôzne možnosti na sebarealizáciu.
Primátor sa predstavuje
Som obyčajný Miro Rejda. Dúfam, že aj s touto myšlienkou, že som obyčajný človek, som mal ambície uchádzať sa o miesto primátora. Narodil som sa v roku 1955 v dedine Kraslice, ktorá sa nachádza v Českej republike, v okrese Karlove Vary. Sme, dá sa povedať, medzinárodná rodina. Môj brat sa narodil v moravskom Krnove a sestra v Čadci. Otec je rodený Turzovčan a matka pochádza z osady Petránky pri Ochodnici. Po ukončení základnej i strednej školy som sa vrátil do Turzovky, kde som sa oženil. S manželkou Milkou máme tri deti. Syn študuje na Žilinskej univerzite, jedna dcéra práve končí pedagogickú fakultu v Nitre a druhá najmladšia dcéra zatiaľ hľadá svoj životný štýl. Dlhé roky som pracoval v oblasti kultúry a oddychu. Od roku 1990 som bol členom komisie kultúry a vzdelávania pri mestskom úrade v Turzovke. V roku 1994 som sa po prvýkrát stal poslancom mestského zastupiteľstva. Zároveň som bol aj členom mestskej rady. Mal som možnosť nazrieť do komunálnej "kuchyne" aj z iného zorného uhla, ozrejmil som si problémy, ktoré mesto pália. Hlavne som pochopil, že to nie je o politike, ale o ľuďoch, ich potrebách a možnostiach. V roku 1998 ma určití ľudia vyzvali, aby som kandidoval na post primátora. Keďže som za dobu účinkovania ako poslanec pochopil, že netreba len kritizovať, ale priložiť ruku k dielu, rozhodol som sa kandidatúru prijať. Ľudia mi vyjadrili dôveru a mojou povinnosťou je ich nesklamať.
Turzovka je geografickou polohou ako aj dejinným vývinom srdcom mikroregiónu Horné Kysuce. Jej história sa začala trochu odlišne od okolitých obcí. Tie boli postupne osídľované počas valašskej kolonizácie v 16. a 17. storočí. Sídlo Turzovka založil palatín Juraj Turzo, najvyšší predstaviteľ feudálnej uhorskej moci na území dnešného Slovenska. Stalo sa tak v roku 1598. V roku 1602 už bola Turzovke udelená lokačná listina. Traduje sa, že to bolo na počesť narodenia prvého palatínovho syna. Názov sídla odvodil od vlastného mena. Treba pripomenúť, že v tom čase bol kataster Turzovky oveľa širší a zahŕňal aj územie okolitých obcí. Tie sa v neskoršom období pod vplyvom rastúceho počtu osadníkov osamostatnili. Z tých čias sa zachovalo pomenovanie Veľká Turzovka. K historickým a kultúrnym pozoruhodnostiam patrí barokový kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v roku 1759. Jeho interiér zdobia obrazy významného slovenského maliara J. B. Klemensa. Turzovka spolu s niekoľkými okolitými obcami Bytčianskeho okresu patrila v minulosti medzi drotárske obce. Pochádzali z nej známi drotári, ktorí putovali po svete a mnohí z nich sa preslávili v Európe i zámorí.
Autor: jkk
