V Žiline sa však tak trochu stále cíti ako doma. Prišlo ho totiž povzbudiť niekoľko známych a rodinných príslušníkov. Zápas pod Dubňom bol však pre neho smolný. Nielenže Trnava prehrala 2:1, ale Pavol sa v 64. min. zranil a prvé správy hovorili o vážnom zranení kolena.
Ako ste videli dnešný zápas, ktorý mal pre vás nešťastný koniec?
Na začiatku rozhodca spornými verdiktami zápas znervóznil. Z toho vyústila aj červená karta, ktorú dostal náš útočník Miroslav Kriss. Tréner nás potom nabádal, aby sme sa snažili hrať defenzívne, pretože domáci majú výhodu o jedného hráča. Chceli sme, aby znervózneli po nepremenených šanciach. Gól však Žilinčanov postavil na nohy.
Čakali ste pred zápasom, že môže byť takto vyrovnaný?
Čakali, prečo nie? So Žilinou sme až na dva zápasy za posledné dva roky hrali absolútne vyrovnané stretnutia. Nebolo teda prečo si myslieť, že budeme hrať pod tlakom.
Pochádzate od Žiliny. Kde sa cítite doma?
Doma sa teraz cítim v Trnave. Aj dnes však bolo v Žiline na futbale veľa známych a rodinných príslušníkov. Žilina je z Kysúc najbližšie prvoligové mesto, takže je to pre mňa špecifické. Teraz som však doma v Trnave.
Nemáte chuť zahrať si aj v mužstve, ktorému ste v minulosti fandili?
Teraz mám na rok podpísanú zmluvu v Trnave a potom sa uvidí, čo bude ďalej.
Ako došlo k vášmu zraneniu? Aké sú prognózy?
Išiel som do šmýkačky. Bol to súboj s brankárom, ktorý mi padol na koleno. Podľa prvých správ by to mal byť roztrhnutý bočný väz. Dúfam, že sa to však nepotvrdí.
