V zime upchávali komíny a v lete zasa strašili tých, čo si radi uhli pálenky a domov sa vracali až večerom. V tme sa ukrývajú strašidlá. Ale niekedy tí lapaji porobili aj zlé veci, za čo ich ľudia rozhodne odsudzovali.
Pamätám si, že mi jeden môj kamarát rozprával o Rači. Ja som si príbeh zaznamenal. To bolo ešte kedysi dávnejšie, keď z Veľkej Rače a z okolitých lokalít malo byť turistické stredisko. Na začiatku tu postavili chatu, do ktorej mali chodiť prví turisti. Čo čert nechcel, chatu postavili div že nie na pašeráckom chodníku. Vieme, že Veľká Rača je na hraniciach s Poľskom, nuž a z toho Poľska prevážali cez tie hranice kone. Dialo sa to v nočných hodinách, lebo vtedy aj financi mali strach, v tme sa môže kadečo udiať a potom niet ani vinníka, ani svedkov. A tak teda rovno pod nosom pašerákov postavili tú chatu, čo bolo neprípustné. Dlho trvala vojna medzi pašeráckym gangom a podnikom, ktorý sa i napriek vyhrážkam rozhodol postaviť chatu priam vedľa pašeráckeho chodníka, ba vyzeralo to tak, že voľakto chce pašerákov zničiť a podnik mal byť sprostredkovateľom zásahu. Najhoršie na tom bol chatár, lebo bol neustále v nebezpečenstve života, veď pašeráci v podobných veciach nepoznajú zľutovania. Raz sa do chaty nasťahovali turisti. Večer dlho oslavovali, nuž do postelí líhali až po polnoci. Ráno vstávali, keď už bolo slnko vysoko na oblohe. Odrazu sa v chate začalo niečo diať. Z ničoho nič sa ozývali zo všetkých izieb výskoty a vrešťania všetkého druhu. Zistilo sa, že od izieb niekto cez noc napustil - zmije! Asi cez pootvárané okná. Hneď sa tam skrúcali do klbka a hneď zasa vytŕčali hlavy a so sykotom sa plazili po zemi. Vyplašení turisti ako zmyslov zbavení upaľovali k svojim autám. A tam ďalšie prekvapenie - aj v autách sa zvíjali hady. Môžete vedieť, že vtedy na Rači zvíťazili pašeráci a že sa letná turistická sezóna toho roku predčasne skončila. A boj na pašeráckom chodníku trval potom ešte dlhé, dlhé roky a možno trvá doteraz, ako nejakí pašeráci ešte náhodou žijú...
