Potom si išiel vyskúšať okuliare. Vyzeral, že je pod "parou". Zrazu sa stojan s okuliarmi prevrátil. Práve v tom čase išiel okolo majiteľ, ktorého asi riadne naštvali popadané okuliare a rozbité sklo. Vyskočil ako to vídať v akčných filmoch a pustil sa do toho chlapa. Ten spadol na zem a zostal ležať v kaluži krvi. Niekto zrejme zavolal mestskú políciu. Musím povedať, že tí dvaja chlapci, ktorí prišli, sa správali tak, ako by sa mal každý dobrý policajt. Poskytli mu pomoc a čakali na sanitku. Mimochodom, tá prišla dosť neskoro. Prosím vás, len tam nepíšte moje meno. Viete, nechcem, aby som mala nejaké opletačky," povedala nám jedna z predavačiek na Palárikovej ulici, ktorá bola svedkom incidentu. Paradoxom je, že ani na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Čadci sme sa toho veľa nedozvedeli. Možno povedať, vôbec nič. Vraj tento prípad riešila mestská polícia. Náčelník MP nás informoval, že udalosť sa stala 18. augusta o 11- tej hodine. Išlo o narušenie verejného poriadku. Došlo k vzájomnému fyzickému kontaktu medzi Tien V. z Rakovej, obchodníkom vietnamskej národnosti a 39-ročným Zdenkom U. z Čadce. Po zistení ďalších skutočností sa rozhodne, či ide o priestupok, alebo trestný čin.
Z dobre informovaných zdrojov sme dostali echo, že Zdenko bol riadne "dobitý" a museli ho odviezť do nemocnice na traumatologické oddelenie. Zvláštne je, že napriek predpoludniu, času, keď ulicou prechádzalo množstvo ľudí i tomu, že incident videlo viacero obchodníkov, podarilo sa zohnať len minimum svedkov a ešte nevedno, či sa rozhodnú v tejto veci ďalej vypovedať. Obchodníci a predavači z Paláričky, ktorých sme oslovili, nám až na jeden prípad povedali, že nič nevideli, nepočuli. S prípadom nechcú mať nič spoločné. "Neurobil som to naschvál. Prišiel som z týždňovky, nič som nejedol, dal som si zopár pív.
Chcel som si vyskúšať okuliare. Spadol som, stojan sa vyvrátil a rozbilo sa zrkadlo. Bol by som ho zaplatil, aj okuliare. Dozvedel som sa, že sa nerozbili ani jedny. Určite ma kvôli tomu nemusel tak dobiť. Skončil som s rozbitým nosom i okom. Zrejme budem musieť ísť na operáciu nosa. Lekár povedal, že nepôjde o lacnú záležitosť. Ešte budem maródovať asi štrnásť dní," povedal nám Zdenko, ktorý je smutný z toho, že svedkov, ktorí by boli ochotní ísť svedčiť o tom, čo videli, je ako šafránu, vlastne žiadni. Pamätá si ešte ako spadol na zem, potom už na nič. Prebral sa až na nemocničnom lôžku. Zdenko zhodil stojan. Škodu, ktorú spôsobil, by bol určite uhradil aj bez toho, že by bol skončil dobitý v kaluži krvi. V čadčianskej nemocnici ležal od 18. do 23. augusta.
Zdenko býva v chalupe na kopci v Čadci - Rieke, Kýčere spolu so svojim 41-ročným bratom Rudolfom. Obidvaja pracujú v Čechách, chodia na týždňovky. A obidvaja sú darcami krvi. Rudolf čoskoro získa zlatú Jánskeho plaketu. V utorok, práve keď sa vrátil domov z Čiech, išiel do nemocnice darovať krv už po štyridsiatykrát. Zdenko bude mať čo nevidieť striebornú. Pred 26-timi rokmi im tragicky zomrela matka. On mal vtedy 13 rokov, jeho brat 15. Starala sa o nich babka.
V každodennom živote sa stáva všeličo, aj prípady, ako je tento. Smutné na celej veci je to, že ľudia sa na jednej strane domáhajú spravodlivosti, hovoria o demokracii, no keď príde k lámaniu chleba a majú urobiť spravodlivosti zadosť, stiahnu sa do kúta a napriek veku sa zahrajú na "bobříka mlčení". Nuž takí sme my odvážni. V krčme pri pive hrdinovia dnešných čias. No a v živote? Radšej pomlčať... Iveta Hažíková
Text k foto: Na inak rušnej Paláričke v ten deň skoro nikto nič nevidel a nepočul. Týždňovkár Zdenko ukazuje papiere z nemocnice. Hovorí, že okuliare si mohol kúpiť radšej za hranicou. Určite by ho vyšli lacnejšie. Foto: (jkk a dl)
Chcel som si vyskúšať okuliare. Spadol som, stojan sa vyvrátil a rozbilo sa zrkadlo. Bol by som ho zaplatil, aj okuliare. Dozvedel som sa, že sa nerozbili ani jedny. Určite ma kvôli tomu nemusel tak dobiť. Skončil som s rozbitým nosom i okom. Zrejme budem musieť ísť na operáciu nosa. Lekár povedal, že nepôjde o lacnú záležitosť. Ešte budem maródovať asi štrnásť dní," povedal nám Zdenko, ktorý je smutný z toho, že svedkov, ktorí by boli ochotní ísť svedčiť o tom, čo videli, je ako šafránu, vlastne žiadni. Pamätá si ešte ako spadol na zem, potom už na nič. Prebral sa až na nemocničnom lôžku. Zdenko zhodil stojan. Škodu, ktorú spôsobil, by bol určite uhradil aj bez toho, že by bol skončil dobitý v kaluži krvi. V čadčianskej nemocnici ležal od 18. do 23. augusta.
Zdenko býva v chalupe na kopci v Čadci - Rieke, Kýčere spolu so svojím 41-ročným bratom Rudolfom. Obidvaja pracujú v Čechách, chodia na týždňovky. A obidvaja sú darcami krvi. Rudolf čoskoro získa zlatú Jánskeho plaketu. V utorok, práve keď sa vrátil domov z Čiech, išiel do nemocnice darovať krv už po štyridsiatykrát. Zdenko bude mať čo nevidieť striebornú. Pred 26-timi rokmi im tragicky zomrela matka. On mal vtedy 13 rokov, jeho brat 15. Starala sa o nich babka.
V každodennom živote sa stáva všeličo, aj prípady, ako je tento. Smutné na celej veci je to, že ľudia sa na jednej strane domáhajú spravodlivosti, hovoria o demokracii, no keď príde k lámaniu chleba a majú urobiť spravodlivosti zadosť, stiahnu sa do kúta a napriek veku sa zahrajú na "bobříka mlčení". Nuž takí sme my odvážni. V krčme pri pive hrdinovia dnešných čias. No a v živote? Radšej pomlčať...