Článok pokračuje pod video reklamou
Pod strechou už majú odrody Nicola a Cinja, ktoré začali vyberať ako prvé. Mária Švancárová, vedúca rastlinnej výroby, hovorí o slabej úrode. Je až o 60 percent nižšia oproti vlaňajšku. Tento rok pestovali zemiaky na ôsmich hektároch. Pri vyberaní a triedení im pomáhali brigádnici aj z radov stredoškolákov, tiež vlastní pracovníci. "Žiaľ, tento rok nebudeme môcť uspokojiť čo sa týka predaja všetkých záujemcov. Musíme zásobiť vlastnú kuchyňu, čo predstavuje asi 35 metrákov. Niečo sme už predali, cena sa pohybovala okolo 800 korún za metrák. No produkcia je nízka, ľudia si budú musieť nakúpiť zemiaky od iných dodávateľov. Je nám to ľúto, pretože naše sú "žltomäsité", kvalitné a ľudia ich mali radi," hovorí M. Švancárová. Zároveň si ťažká na zlodejov, ktorí prichádzali na polia po prvej vyorávke a vykopávali len "hrubé" a drobné krumple nechávali tak. "Mali sme aj hliadky, vartovali sme polia, no niektorých neodradí nič. Keby zlodeji mali aspoň toľko slušnosti a brali zemiaky hrubé aj drobné. No zrejme ťažko apelovať na ich city či vieru. Všetci tí, čo navštívili naše zemiačniská, sa riadili len heslom, že z cudzieho krv netečie. Pritom si vôbec neuvedomili, koľko financií i námahy stojí pestovanie," dodáva.
Krádeže na poliach sú už tradičné. Rovnaké skúsenosti majú aj v Roľníckom družstve Rudina. Na pätnásťhektárovej ploche pestujú odrody Rosara a Sante. Aj tam hovoria o veľmi slabej úrode. Zemiaky sú vraj drobné ako orechy. Čakali na lepšie počasie, aby mohli začať so zberom. Na trhu ich zrejme ponúknu za 700 až 750 korún za metrák.
Okrem spomínaných dvoch podnikov sú ešte na Kysuciach drobnopestovatelia, ktorí majú vysadené zemiaky na približne stohektárovej ploche. S minulosťou, keď ich družstevníci sadili až na 600 hektároch, sa to nedá porovnať. Len v Rudine ich v období "socializmu" mali vysadených na 75 hektároch. Na Kysuce sa zemiaky nedovážali, boli sebestačné. Po revolúcii sa situácia zmenila. Aj v tomto roku sa budú musieť do regiónu dovážať. Už tradične prichádzajú predajcovia z Oravy, Martina a Liptova. Pestovatelia na Kysuciach upustili od tejto plodiny najmä kvôli vysokým vstupom. Drahá je sadba, aj hnojivo. Zemiaky sa totiž musia permanentne ošetrovať. Napríklad len tri až štyrikrát striekať proti plesni zemiakovej, ktorá napadá byľ a spôsobuje zosychanie. Viackrát sa striekajú aj proti burine či pásavke zemiakovej. Odradilo ich aj to, že im úrodu z polí kradli zlodeji.
V súvislosti s postupným otepľovaním sa termín začatia vyberania zemiakov stále posúva. Tradíciou bolo, že drobní pestovatelia začínali s vykopávaním krumplí po sviatku Sedembolestnej Panny Márie a nasledujúcich hodoch v Rakovej. Tam si zvykli gazdinky kupovať aj prútené košíky. Tento rituál sa už niekoľko rokov dozadu nedodržiava. V tomto čase majú už mnohí drobnopestovatelia "druhý chlieb" pod strechou. A čo hovoria na tohtoročnú úrodu? "Mizerná, škoda bolo roboty"...
