Napokon, na Žofku a Lujzu nežiarli ani jeho žena Eva. A prečo by aj. Sedemročná Lujza a dvaapolročná Žofia sú kobyly v pravom slova zmysle. So štyrmi nohami a bohatou hrivou. A k tomu ešte erdžia...
Ladislav Vakula, ktorý pracuje v strážnej službe na hrádzi v Novej Bystrici, svoju záľubu - chov chladnokrvných kobýl plemena NORIK, pestuje v podstate od detstva. Najskôr sa jej venoval s otcom, neskôr so svokrom a teraz sám. Odchoval už mnoho žriebätiek, ktoré putovali k ďalším chovateľom.
Na otázku, prečo sú kobyly chladnokrvné, čo by skôr pristalo k nejakým divokým zverom, Ladislav odpovedá, že je to vlastne kategorizácia, ktorá hovorí o tom, že ide o ťažné plemeno. Na vlastnom hospodárstve však s nimi veľa roboty neporobí. Aj pri našej návšteve sme našli Žofiu i Lujzu oddychovať v maštali. "Na pole s nimi vyjdem len občas, niekedy vypomôžem susedom," hovorí chovateľ. Jeho manželka Eva síce nie je jeho "koníčkom" až taká nadšená, no v podstate nič proti nemu nemá. Ešte jej nevymizlo z pamäti, ako sa raz pri zbere sena istá kobyla vzpriečila, prevrátila voz a ona spadla do priekopy a takmer sa zabila. "Veru, vtedy som sa poriadne zľakol. Už som si myslel, že prídem o manželku," spomína si Ladislav. Syn Ladislav, ktorý má 22 rokov, 18-ročná Ľudmila a 12-ročná Klárka otcovu záľubu podporujú.
Terajšie ďalšie dve "pani" dvora však boli pokojné a nič nenamietali ani proti foteniu. A to sme im nemuseli ponúknuť ani kúsok cukru. Na margo ich apetítu Ladislav hovorí, že okrem obilia, sena, trávy, si rady pochutia aj na jablkách či mrkve. V džungli by boli zrejme ťažkými konkurentkami orangutanov či šimpanzov. Akurát, že by sa so svojimi štyrmi kopýtkami ťažko dostali do korún banánovníkov. Práve banány sú totiž ich obľúbenou pochúťkou. A čo na kobyly "hovoria" ďalší obyvatelia dvora? Ladislav je aj poľovníkom, a tak na ňom majú svoje miesto aj poľovnícke psy - slovenský kopov a farbiar. Ako vychádzajú so Žofkou a Lujzou? Vraj dobre. Už si zvykli, že v lese sú pánmi oni, na dvore majú prednosť "dámy".
