
Dvaja Čadčania, Marián Čarnecký a Ján Homola, sa rozhodli pre vojenskú kolesovú a pásovú techniku. Tí, čo s autom predčasom prechádzali popri autodielni na Horelici, ktorá patrí Mariánovi, sa nevedeli vynačudovať, čo to tam na dvore stojí. Veď Tatra, Gaz, Zil, Ural, či pásový "hákel", majú už svoje rôčky a pri autodielni, kde reparujú útroby Mercedesom, Passatom, či Octáviam, vyzerali zaujímavo. Niektoré vystavené dámy si "odkrútili" aj päťdesiat rokov. Teraz už môžu odpočívať.
Dvaja zberatelia ich nechcú vyhnať do terénu, aj keď ako hovorí Marián, všetky autá sú v stopercentnom stave, teda funkčné.
Čo ich inšpirovalo venovať sa takémuto koníčkovi? "Fascinuje ma to, že "toto" voľakedy fungovalo a jazdilo po cestách. Začali sme s tým pred rokom. Najskôr to bol len taký špás. Prvú vetriesku sme odviezli z istej starej stodoly. Zrenovovali sme ju, teraz je takisto pýchou našej zbierky," hovorí Marián. Odkiaľ kupujú týchto vojenských "veteránov" neprezradil, vraj je to tajomstvo. Doposiaľ majú osem kusov, čo im zatiaľ údajne stačí. "Starenkám vetrieskam" našli teraz dôstojnejšie miesto, postavili im nové garáže kúsok od autodielne. Svoje exponáty nemienia nikomu ukazovať, ani ich nijako prezentovať. Majú skrátka dobrý pocit, že ich vlastnia. Marián hovorí o svojom kamarátovi, ktorý má až tristo takýchto exponátov. Na takýto počet však treba aj veľký kus pľacu. A tak sa zatiaľ radujú zo svojich ôsmich jedincov. A aká je hodnota tejto vojenskej techniky? Marián hovorí, že nevyčísliteľná. Ale len pre nich. Potom sa potuteľne usmeje. Samozrejme, že ešte pred vetrieskami má preň oveľa väčšiu hodnotu niekto iný. Jeho žena Silvia a štvormesačná dcéra Kristínka.