Nikdy v živote som nepísal do nijakých novín, nereagoval som na mnohé nespravodlivosti, urážky a neobjektívne posudzovanie problémov. Tento článok však svojím obsahom je tak neseriózny, že ťažko znesie akékoľvek porovnanie. Ako reakciu naň posielam svoj názor. V dobe uverejnenia článku som ležal ako pacient v nemocnici, reagujem teda oneskorene. Za 47 rokov práce v zdravotníctve som toho zažil veľa. Myslel som si, že aj tak nemá význam niečo písať, aj tak to neuverejníte. Nemal by som však sám pred sebou čisté svedomie, že som sa na takúto skrivodlivosť neozval. Mohol by som si povedať, že aj tak som už mimo toho diania a za mojej aktívnej práce som sa s ničím takým nestretol, tak čo ma je do toho. Je však správne mlčať, keď sa deje nespravodlivosť?
Je nedeľa, pol šiestej ráno. Pomaly prichádza nový deň, ktorý sa hlási chladným hmlistým ránom. Smutne pozerám z okna druhého poschodia nemocnice smerom k vrátnici, ktorou prichádza väčšia skupina ľudí, zrejme zdravotníckych pracovníkov, aby sa zakrátko na to obliekli do rovnošaty a poskytovali pomoc tým, ktorí to potrebujú. Prichádzajú skoro ráno preto, aby vystriedali nočnú službu, aby tíšili bolesti svojim pacientom, hojili ich rany tela a duše, aby pomáhali bezvládnym, podali potrebný liek trpiacim, aby zvažovali nad správnou diagnózou a liečebným postupom, aby ochotne pribehli k zvonku volajúceho bezvládneho pacienta, aby ho prebalili a nakŕmili. Robia to akosi samozrejme, bez reptania a s láskou, s plným porozumením pre trpiacich, chorých. Usilovne pracujú v dobe, keď iní ešte dospávajú predošlú noc. Robia to každý všedný deň, v nedeľu i vo sviatky, na Vianoce alebo na Veľkú noc, v čase, keď iní sa chystajú na výlet či návštevu, alebo vycestujú niekde za rekreáciou. Je to pre nich samozrejmosť, lebo si takéto poslanie sami vyvolili. Pozorujem ich prácu a vôbec mi nepripadajú ako "upíri a mloci, ktorí z pŕs iným sajú žitia mok", ako to napísala čitateľka.
Život ma naučil hľadieť na podobné problémy s nadhľadom. Odpracoval som v zdravotníctve 47 rokov, častokrát ma mnohé veci vyviedli z miery tak, že som sa chystal na ne reagovať protestným článkom. Nikdy som však tak neurobil. Článok Hippokratova zrada je však tak neobjektívny a poburujúci, že je naň potrebné reagovať. Ťažko sa však reaguje na niečo, čo je presiaknuté nenávisťou a zlosťou a teda zákonite postráda akúkoľvek objektivitu a triezvy pohľad na problémy zdravotníctva. Niet horšieho radcu pri riešení problémov, ako je nenávisť a zlosť.
Nepoznám pisateľku tohto článku, ani jej dôvody, pre ktoré takto jednala. Dá sa však predpokladať, že mala nejakú nepríjemnú skúsenosť so zdravotníkmi. Je mi úprimne ľúto, že sa tak stalo. Jej nepríjemná skúsenosť však nemôže byť dôvodom na to, aby boli všetci zdravotníci považovaní za tých, čo zradili Hippokratovu prísahu a boli vykreslení ako "upíri, čo sajú žitia mok". Takto sa iste problémy nedajú riešiť. Je to ten najhorší spôsob, ktorý možno použiť, lebo vyvolá len ďalšie nedorozumenia a vzájomné odcudzenie. Každý individuálny prípad vyžaduje individuálne riešenie. Spôsobov, akým možno zistiť pravdu a vyriešiť krivdu, je veľké množstvo. Napísať článok do novín a osočiť všetkých je ten najhorší spôsob.
Každý, kto dokáže aspoň trochu objektívne uvažovať a posudzovať veci, musí predsa uznať, že použiť slovo upír v súvislosti s výkonom zdravotníckeho poslania je slovo, ktoré zatrasie aj tými silnými náturami. To všetci sú takí zlí, nadutci a povýšenci, ktorí nechcú komunikovať s pacientmi? Áno, aj zdravotníci sú len ľudia. Teda aj oni sú aj vynikajúci, ale aj priemerní, alebo aj podpriemerní. Tak ako aj vo všetkých profesiách. Vážená pani, ak vaše dieťa nebude prospievať v škole, to potom všetci učitelia budú neschopní babráci? Ak vás váš právnik nedostatočne obháji, to potom všetci advokáti budú darebáci? Ak s vami bude pri dopravnom priestupku jednať policajt ostro, to všetci budú surovci?
Nedá sa na tomto mieste diskutovať o obsahu Hippokratovej prísahy. Je pre nás tým, čím je pre každého dobrého kresťana Desať božích prikázaní. Je veľká škoda, že si súčasná spoločnosť vytvorila zo zdravia tovar a odborný prístup k riešeniu problémov je potlačeným obchodným prístupom. Nikto si nechce pripustiť, že naše zdravotníctvo čelí jednej z najnezdravších populácií v rámci EÚ, ale pri tom s najnižšími nákladmi na zdravotníctvo. Vymysleli ste si konštrukciu, máte dojem, že lekári sa stávajú do pozície Boha a to už je niečo... Ak máte taký dojem, nechoďte za takým lekárom. Máte slobodnú voľbu lekára a vaša voľba izoluje a znemožní tých, čo sa správajú nedobre. Nikto rozumný nemôže mať záujem na tom, aby kryl tých, čo kazia dobré meno zdravotníctva. Ako sa dá reagovať na vaše "klebietky" o nesprávnych diagnózach v našej nemocnici? Voči takýmto nekonkrétnym vyjadreniam by bol každý bezmocný. Rozhodli ste sa bez dôkazov odsúdiť a pošpiniť všetko a všetkých. Ak sú prípady nesprávnych diagnóz, dá sa to riešiť odbornými posudkami špecialistov z daného odboru, ale nie klebetami. Zrejme ste takúto možnosť nevyužili, lebo je pohodlnejšie očierniť všetkých, ako hľadať pravdu.
Práca v zdravotníctve má svoju hierarchiu. Sú špecializované pracoviská alebo nemocnice vyššieho typu, ktoré majú dokonalejšiu diagnostickú techniku, a teda zákonite musia dokázať vyriešiť prípady, ktoré nie je schopná vyriešiť nemocnica okresného typu. Tak to je všade, i v štátoch s vyspelým zdravotníctvom, lebo ekonomika nikoho z nich nedovoľuje, aby každý mal všetko a aj všetko vedel. Ak ste sa stretli s tým, že naša nemocnica nezdiagnostikovala to, čo mohla a mala zdiagnostikovať, na to sú cesty, ako sa dopátrať pravdy. Ale určite k tomu neposlúži bezhlavé osočovanie. Z poverenia VÚC realizujeme v súčasnej dobe hĺbkový audit vybraných odborných ambulancií a všetkých lôžkových oddelení. Kontrola nie je ešte skončená, ale doterajšie výsledky sú také, že sa skutočne nemajú naši zdravotníci za čo hanbiť. Poskytujú rovnako kvalitné služby ako iné oddelenia porovnateľného typu. Nech to nevyznie ako lacná výhovorka... Kto sa zamýšľal nad tým, ako ovplyvňuje dlhodobá ekonomická podvyživenosť zdravotníctva myslenie a konanie zdravotníkov? Medicína je veda, ale aj umenie. Umenie komunikovať s ľuďmi, vysvetliť im ich zdravotný problém, dať im nádej a potešiť ich. Vhodné, dobré a milé slovo, slovo povzbudenia dokáže častokrát viac ako ten najdrahší liek. Každý zdravotnícky pracovník musí byť hlboko citovo založený. Musí vedieť vyroniť slzu za každým odchádzajúcim životom. Ale tých sĺz môže byť len toľko, aby cez ne bolo vidieť toho ďalšieho pacienta, ktorému možno ešte pomôcť. Keby nebol citovo založený, nedokázal by túto prácu robiť.
Nerobím už výkonnú medicínu. Stretávam sa však denne so zdravotníckymi pracovníkmi. Som pevne presvedčený, že drvivá väčšina z nich vykonáva svoju prácu obetavo a s láskou, že im veľmi záleží na osude ich pacientov. Každý pacient prirodzene vyžaduje od zdravotníka nadpriemerný výkon. Žiaľ, nikto si nevšíma to, že podmienky, za ktorých zdravotníci pracujú, sú podpriemerné. Som tiež presvedčený o tom, že velikán našej poézie by sa obracal v hrobe, keby videl, v akej súvislosti boli jeho slová zneužité.
Práca v zdravotníctve je práca tímová. Na jej výsledkoch sa podieľa široká skupina ľudí. Od primára, cez sekundárov, zdravotné sestry, sanitárky, až po upratovačky. Nikdy by som sa neodvážil ponižovať a zneucťovať ich prácu, lebo viem, koľko útrap, odriekania a osobného obetovania si táto práca vyžaduje.
Vážená pani! Ak máte osobné zlé skúsenosti, tak si to riešte osobne a adresne a nie hromadným odsudzovaním. Myšlienok je veľa, nie všetko sa však dá napísať na papier. Necítim sa urazený. Skôr nepríjemne prekvapený, že i takto sa môžu riešiť problémy. Čo dobré môže takéto osočovanie priniesť???
Pomaly končí deň a zdravotníckemu personálu končí dvanásťhodinová nedeľná zmena. Počas tejto služby sú stále na nohách. Ošetrujú, podávajú lieky, infúzie, kŕmia pacientov, prebaľujú bezvládnych. Počúvam útržky rozhovoru lekárov, ktorí preberajú úspešnú resuscitáciu pacienta. Sestrička mi ešte napichuje infúziu, aby táto práca nezostala na zmenu, ktorá príde po nej. Prihováram sa jej s uznaním za jej prácu: "Iste ste už rada, že vám končí zmena, mali ste to dnes ťažké, tešíte sa domov." S úsmevom odpovedá: "Teším sa, lebo na mňa čaká štvormesačné bábätko, ktoré som musela nechať doma v opatere príbuzným." Teda i takto vyzerajú v praxi tí zdravotnícki upíri, ktorí sajú iným žitia mok...
Vážená čitateľka, použili ste slová nášho velikána poézie. Použijem iné slová velikána, buditeľa nášho národa: "Nehaňte ľud môj"...
Autor: MUDr. Šimon Višňovský