Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

V šere hlbokých lesov

Kone patrili v minulosti medzi najdôležitejších pomocníkov človeka, a to najmä v hornatých oblastiach Slovenska. Využívala sa ich ťažná sila, ktorá bola mnohokrát doslova nepostrádateľná.

Kôň mal svoju cenu, ba v určitých oblastiach sa stal významným a vyhľadávaným obchodným artiklom. Kupčilo sa s ním, nerozhodovali ani hranice štátov. Pašerácke skupiny prevážali zvieratá po krkolomných horských chodníkoch z Poľska na Slovensko. Aby unikli financom na prirodzených priechodoch, všetko sa dialo pod rúškom noci. Boli to dobrodružné cesty. Mnohé pašerácke príbehy našli pútavé literárne spracovanie a dostali sa aj na plátna kín.

Dnes už je doba trochu iná, i keď dopyt po koňoch v poslednom čase znovu narastá. Najviac sa uplatnia v lesoch, menej už na furmankách, pretože polia, ktoré si ľudia na svahoch kopcov z generácie na generáciu vypracovali, počas komunizmu zmizli - poľnohospodárske stroje zničili medze a zrovnali role s okolitou zemou. Táto teraz podlieha erózii a jej nové využitie je už prakticky bezpredmetné. Čo zničila kedysi ľudská hlúposť a samoľúbosť, sa dá dnes len ťažko napraviť. Všelijaké myšlienky mi vírili v hlave, keď som prechádzal na bicykli cez Ochodnicu. Bol to poriadny stupák. Obec sa na svojom konci viditeľne zužuje, pretože ju z oboch strán pritískajú vysoké zalesnené kopce. Tu stojí aj stará drevená koniareň. Vedľa je hájovňa. V nej už vyše tridsať rokov pôsobí horár Martin Hunčík. Žije tu so svojou manželkou Vierkou. Chlapi, ktorí u Hunčíka pracujú, ju prezývajú Hájnikova žena - Hviezdoslava dobre poznajú zo školských lavíc.

Skryť Vypnúť reklamu

Aviou na kopec
A tak keď som jedného dňa zavčas rána prišiel do koniarne, čakali ma tu už dvaja chlapi, ktorí pracujú s koňmi v lese. Sú to bratia Pavol a Miroslav Gavlasovci a volajú ich kočiši. Akurát vyvádzali z maštale svojich koníkov. Miša a Buba. Nakladali ich na modrú aviu.
"Idete s nami?" spýtajú sa ma, keď nerozhodne prešľapujem na úzkom dvore. "Ale z kopca už musíte zísť po svojich."
Aj keď som vedel, že ma čaká šesťkilometrový úsek, išiel som. Vedno sme nastúpili do motorového tátoša a pohli sa po lesnej ceste. Na dlhom rovnom úseku bola udržiavaná, pokrytá asfaltovou vrstvou. Po jej pravej strane sme mohli vidieť priezračnú vodu potoka, ukrytú v tôni vŕb a jelší. ľavá strana s mäkkým trávnatým svahom slúžila ako chatková oblasť.
Odrazu sa asfaltový úsek končil a cesta sa rozdvojovala. Ako som sa od chlapov dozvedel, ľavá časť smerovala až do osady Petránky, pravá stúpala na Hoľu a k Beľajkám. Pavol potiahol páku a zaradil nižší prevodový stupeň. Zabočil doprava. To už sme sa začali štverať na kopec. Všade dookola les, pozostávajúci prevažne z majestátnych smrekov. Motor hučal, auto sa na ceste nakláňalo raz na jednu, raz na druhú stranu. Cez rúbane bolo vidieť do doliny, ba ukazoval sa aj krásny výhľad na okolité kopce. Pod pazuchami zelených svahov čupeli osady. Väčšina stratila pôvodných majiteľov - osadníkov, drevenice pokúpili chalupári. Deje sa tak stále na celých Kysuciach...

Skryť Vypnúť reklamu

Ako vzniká kôrovcový les
Cesta viedla po serpentínach. Usadení v kabínke auta sme si priali len jedno - aby sme sa šťastne dostali hore. Nechceli sme rozmýšľať nad nástrahami kopca, a tak sme sa rozprávali, aké sú okolité lesy. Je pravda, že na mnohých miestach je už vyspelá, majestátna hora, rastú v nej krásne, štíhle stromy; pekný výhľad by mal veru človek, ktorý by vyliezol vysoko do ich korún. Ale ľudia v nedávnej dobe zanedbali čistenie lesa, takže zahnívajúci, rozpadávajúci sa odpad poskytol vynikajúce podmienky kôrovcu. Ten napadol zdravé stromy, niet divu, že ich nazvali kôrovcové a hneď vyniesli nad nimi ortieľ. Horár ich vždy vytriedi a označí, pilčíci zrežú a kočiši s koňmi posťahujú na určené miesto. Takto môže motorovým pílam padnúť za obeť celý zalesnený úsek. Ostane rúbaň, ktorú počas daždivých dní čistia - odpad pália priamo na mieste, ostávajú tam len čierne ohniská.

Skryť Vypnúť reklamu

Konečne sme sa dostali pod vrchol kopca. Avia zastala, vystúpili sme z nej. Nad nami tmavý les, pod cestou obrovská rúbaň - otvorené priestranstvo sčasti zaliate slnkom. Pavol a Miroslav nemajú čas obdivovať prírodu, sústreďujú sa na prácu, ktorá ich čaká. Otvoria zadné dvere na aute a z nosného priestoru vyvedú svoje kone. Nasadia im výstroj s popruhmi, poskytujú do rúk liace. Cmuká na zvieratá, ktoré už vedia, čo majú robiť. Pohnú sa po ceste, za sebou ťahajú reťaze. Povieva čerstvý ranný vánok, ale hora je tichá , akoby ešte neprebudená. Iná by bola, keby sa do nej oprelo silné vetrisko. Veru by hučala a stonala pod jeho náporom. Vietor dokáže povyvracať stromy aj s koreňmi a urobiť z polomu sa potom zváža kalamitné drevo.

Medzi majestátnymi smrekmi
Po päťdesiatich metroch obidvaja bratia zahli aj s koňmi do lesa a pokračovali po vedľajšej lesnej ceste. Tá hlavná vraj vedie celým hrebeňom a spája neslušské, ochodnické, dunajovské, krásňanské, zákopčianske a horelické kopce. V zime tadiaľto vedie biela stopa, ktorú využívajú lyžiari-bežci. Kone sú už netrpezlivé, podchvíľou drmú nohami a podskakujú, spod kopýt im ofrkujú kamene. Kočiši sa ich snažia udržať doslova na uzde. Vystupuú po svahu smerom, kde sa ozývajú motorové píly. Tu stretneme pilčíka Jána Kubalu, druhý je niekoľko desiatok metrov povyše. Skláňa sa nad ležiacim kmeňom obrovitého smreka, zbavuje ho konárov. V štátnych lesoch už robí sedemnásť rokov, vybavil si živnosť. S obidvoma kočišmi si výborne rozumie, všetci pochádzajú z Krásna nad Kysucou. Strom je pripravený na zvoz. Pavol zopne jeho tenšiu časť reťazou a kôň môže ťahať. Miroslav ide pre ďalší. V hore sa ozývajú výkriky hijóoo, čihi, hota, hohóóó. Kone treba nasmerovať pomedzi stromy. Niektoré úseky sú tu nesmierne obťažné, zviera treba dobre poznať, vedieť ho správne viesť. Ba celá práca v lese je namáhavá.

"Za deň dokážeme spracovať, to znamená zviezť desať až pätnásť kubíkov dreva," hovorí Pavol počas krátkeho oddychu. "Cena je dohodou, ale dá sa zarobiť aj v letnom, aj v zimnom období."
Obidvaja kočiši si takisto vybavili živnosť a kus svojho života strávili na furmankách alebo v lesoch. S koňmi prešli už prakticky celé Kysuce, sťahovali tiež pri Lučenci, Beckove, v Moravanoch, ba aj na Šumave. Ich koníky sú mocné, dokážu sa zaprieť do zeme a potiahnuť akýkoľvek kmeň. Občas hnevlivo zafŕkajú, ale hneď hrdo pohodia hrivou a napnú reťaz. Rozhýbu kmenisko, poslušne sa kĺže po machu a ihličí.
"Výsledok práce častokrát záleží od terénu a stanoveného úkolu," hodnotí svoje účinkovanie v lese Miroslav. "Niekedy je terén, ten svah kopca strmý, môže hroziť úraz, no hory sú tu zasa hlboké, že je aj bude stále robota..."
Teraz pracujú pod Štátnymi lesmi, závod Krásno nad Kysucou, polesie Povina. Za úlohu majú vyťahovať drevo z lesného porastu a dostať ho ku skládkam. Tu sa začeluje - tenké konce kmeňov musia byť na rovnakej úrovni vedľa seba-, tiež sa hrúbkuje - roztrieďuje sa podľa priemeru. Zo skládok ho potom odťahuje traktor alebo iný lesný mechanizmus.
Hora, naplnená prácou, ožíva. Kone vytrvalo sťahujú dolu svahom kopca jeden strom za druhým. Ozýva sa praskanie konárov a vrčanie motorovej píly. V korunách stromov škriekajú sojky. Nechávam lesných robotníkov uprostred práce a púšťam sa dolu kopcom. Les sa tu podobá obrovskému zelenému moru, je nekonečný. Cestou myslím na medvede i na rysy, ktoré sa zvyknú v týchto horách ukázať. Dúfam, že sa bez nehody dostanem do bezpečného náručia doliny



Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  6. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 733
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 367
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 306
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 089
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 782
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 803
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 396
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 11 221
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 532
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 513
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Miloš Roman sa začína presadzovať v seniorskom hokeji.
Hľadaný Martin Čapanda.

Slavomír Bodis: "Bývanie je základná ľudská potreba."

Spoločnosť Istrofinal pôsobí na trhu s nehnuteľnosťami už 20 rokov. Vo svojich aktivitách kladie dôraz na trvalú udržateľnosť každého projektu. V súčasnosti ich majú rozpracovaných niekoľko.

Vizualizácia vstupu do Elektrární.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odzneli v utorňajšej diskusii vedenia mesta a významných developerov zo Žiliny.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?