Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

V šere hlbokých lesov

Kone patrili v minulosti medzi najdôležitejších pomocníkov človeka, a to najmä v hornatých oblastiach Slovenska. Využívala sa ich ťažná sila, ktorá bola mnohokrát doslova nepostrádateľná.

Kôň mal svoju cenu, ba v určitých oblastiach sa stal významným a vyhľadávaným obchodným artiklom. Kupčilo sa s ním, nerozhodovali ani hranice štátov. Pašerácke skupiny prevážali zvieratá po krkolomných horských chodníkoch z Poľska na Slovensko. Aby unikli financom na prirodzených priechodoch, všetko sa dialo pod rúškom noci. Boli to dobrodružné cesty. Mnohé pašerácke príbehy našli pútavé literárne spracovanie a dostali sa aj na plátna kín.

Dnes už je doba trochu iná, i keď dopyt po koňoch v poslednom čase znovu narastá. Najviac sa uplatnia v lesoch, menej už na furmankách, pretože polia, ktoré si ľudia na svahoch kopcov z generácie na generáciu vypracovali, počas komunizmu zmizli - poľnohospodárske stroje zničili medze a zrovnali role s okolitou zemou. Táto teraz podlieha erózii a jej nové využitie je už prakticky bezpredmetné. Čo zničila kedysi ľudská hlúposť a samoľúbosť, sa dá dnes len ťažko napraviť. Všelijaké myšlienky mi vírili v hlave, keď som prechádzal na bicykli cez Ochodnicu. Bol to poriadny stupák. Obec sa na svojom konci viditeľne zužuje, pretože ju z oboch strán pritískajú vysoké zalesnené kopce. Tu stojí aj stará drevená koniareň. Vedľa je hájovňa. V nej už vyše tridsať rokov pôsobí horár Martin Hunčík. Žije tu so svojou manželkou Vierkou. Chlapi, ktorí u Hunčíka pracujú, ju prezývajú Hájnikova žena - Hviezdoslava dobre poznajú zo školských lavíc.

Skryť Vypnúť reklamu

Aviou na kopec
A tak keď som jedného dňa zavčas rána prišiel do koniarne, čakali ma tu už dvaja chlapi, ktorí pracujú s koňmi v lese. Sú to bratia Pavol a Miroslav Gavlasovci a volajú ich kočiši. Akurát vyvádzali z maštale svojich koníkov. Miša a Buba. Nakladali ich na modrú aviu.
"Idete s nami?" spýtajú sa ma, keď nerozhodne prešľapujem na úzkom dvore. "Ale z kopca už musíte zísť po svojich."
Aj keď som vedel, že ma čaká šesťkilometrový úsek, išiel som. Vedno sme nastúpili do motorového tátoša a pohli sa po lesnej ceste. Na dlhom rovnom úseku bola udržiavaná, pokrytá asfaltovou vrstvou. Po jej pravej strane sme mohli vidieť priezračnú vodu potoka, ukrytú v tôni vŕb a jelší. ľavá strana s mäkkým trávnatým svahom slúžila ako chatková oblasť.
Odrazu sa asfaltový úsek končil a cesta sa rozdvojovala. Ako som sa od chlapov dozvedel, ľavá časť smerovala až do osady Petránky, pravá stúpala na Hoľu a k Beľajkám. Pavol potiahol páku a zaradil nižší prevodový stupeň. Zabočil doprava. To už sme sa začali štverať na kopec. Všade dookola les, pozostávajúci prevažne z majestátnych smrekov. Motor hučal, auto sa na ceste nakláňalo raz na jednu, raz na druhú stranu. Cez rúbane bolo vidieť do doliny, ba ukazoval sa aj krásny výhľad na okolité kopce. Pod pazuchami zelených svahov čupeli osady. Väčšina stratila pôvodných majiteľov - osadníkov, drevenice pokúpili chalupári. Deje sa tak stále na celých Kysuciach...

Skryť Vypnúť reklamu

Ako vzniká kôrovcový les
Cesta viedla po serpentínach. Usadení v kabínke auta sme si priali len jedno - aby sme sa šťastne dostali hore. Nechceli sme rozmýšľať nad nástrahami kopca, a tak sme sa rozprávali, aké sú okolité lesy. Je pravda, že na mnohých miestach je už vyspelá, majestátna hora, rastú v nej krásne, štíhle stromy; pekný výhľad by mal veru človek, ktorý by vyliezol vysoko do ich korún. Ale ľudia v nedávnej dobe zanedbali čistenie lesa, takže zahnívajúci, rozpadávajúci sa odpad poskytol vynikajúce podmienky kôrovcu. Ten napadol zdravé stromy, niet divu, že ich nazvali kôrovcové a hneď vyniesli nad nimi ortieľ. Horár ich vždy vytriedi a označí, pilčíci zrežú a kočiši s koňmi posťahujú na určené miesto. Takto môže motorovým pílam padnúť za obeť celý zalesnený úsek. Ostane rúbaň, ktorú počas daždivých dní čistia - odpad pália priamo na mieste, ostávajú tam len čierne ohniská.

Skryť Vypnúť reklamu

Konečne sme sa dostali pod vrchol kopca. Avia zastala, vystúpili sme z nej. Nad nami tmavý les, pod cestou obrovská rúbaň - otvorené priestranstvo sčasti zaliate slnkom. Pavol a Miroslav nemajú čas obdivovať prírodu, sústreďujú sa na prácu, ktorá ich čaká. Otvoria zadné dvere na aute a z nosného priestoru vyvedú svoje kone. Nasadia im výstroj s popruhmi, poskytujú do rúk liace. Cmuká na zvieratá, ktoré už vedia, čo majú robiť. Pohnú sa po ceste, za sebou ťahajú reťaze. Povieva čerstvý ranný vánok, ale hora je tichá , akoby ešte neprebudená. Iná by bola, keby sa do nej oprelo silné vetrisko. Veru by hučala a stonala pod jeho náporom. Vietor dokáže povyvracať stromy aj s koreňmi a urobiť z polomu sa potom zváža kalamitné drevo.

Medzi majestátnymi smrekmi
Po päťdesiatich metroch obidvaja bratia zahli aj s koňmi do lesa a pokračovali po vedľajšej lesnej ceste. Tá hlavná vraj vedie celým hrebeňom a spája neslušské, ochodnické, dunajovské, krásňanské, zákopčianske a horelické kopce. V zime tadiaľto vedie biela stopa, ktorú využívajú lyžiari-bežci. Kone sú už netrpezlivé, podchvíľou drmú nohami a podskakujú, spod kopýt im ofrkujú kamene. Kočiši sa ich snažia udržať doslova na uzde. Vystupuú po svahu smerom, kde sa ozývajú motorové píly. Tu stretneme pilčíka Jána Kubalu, druhý je niekoľko desiatok metrov povyše. Skláňa sa nad ležiacim kmeňom obrovitého smreka, zbavuje ho konárov. V štátnych lesoch už robí sedemnásť rokov, vybavil si živnosť. S obidvoma kočišmi si výborne rozumie, všetci pochádzajú z Krásna nad Kysucou. Strom je pripravený na zvoz. Pavol zopne jeho tenšiu časť reťazou a kôň môže ťahať. Miroslav ide pre ďalší. V hore sa ozývajú výkriky hijóoo, čihi, hota, hohóóó. Kone treba nasmerovať pomedzi stromy. Niektoré úseky sú tu nesmierne obťažné, zviera treba dobre poznať, vedieť ho správne viesť. Ba celá práca v lese je namáhavá.

"Za deň dokážeme spracovať, to znamená zviezť desať až pätnásť kubíkov dreva," hovorí Pavol počas krátkeho oddychu. "Cena je dohodou, ale dá sa zarobiť aj v letnom, aj v zimnom období."
Obidvaja kočiši si takisto vybavili živnosť a kus svojho života strávili na furmankách alebo v lesoch. S koňmi prešli už prakticky celé Kysuce, sťahovali tiež pri Lučenci, Beckove, v Moravanoch, ba aj na Šumave. Ich koníky sú mocné, dokážu sa zaprieť do zeme a potiahnuť akýkoľvek kmeň. Občas hnevlivo zafŕkajú, ale hneď hrdo pohodia hrivou a napnú reťaz. Rozhýbu kmenisko, poslušne sa kĺže po machu a ihličí.
"Výsledok práce častokrát záleží od terénu a stanoveného úkolu," hodnotí svoje účinkovanie v lese Miroslav. "Niekedy je terén, ten svah kopca strmý, môže hroziť úraz, no hory sú tu zasa hlboké, že je aj bude stále robota..."
Teraz pracujú pod Štátnymi lesmi, závod Krásno nad Kysucou, polesie Povina. Za úlohu majú vyťahovať drevo z lesného porastu a dostať ho ku skládkam. Tu sa začeluje - tenké konce kmeňov musia byť na rovnakej úrovni vedľa seba-, tiež sa hrúbkuje - roztrieďuje sa podľa priemeru. Zo skládok ho potom odťahuje traktor alebo iný lesný mechanizmus.
Hora, naplnená prácou, ožíva. Kone vytrvalo sťahujú dolu svahom kopca jeden strom za druhým. Ozýva sa praskanie konárov a vrčanie motorovej píly. V korunách stromov škriekajú sojky. Nechávam lesných robotníkov uprostred práce a púšťam sa dolu kopcom. Les sa tu podobá obrovskému zelenému moru, je nekonečný. Cestou myslím na medvede i na rysy, ktoré sa zvyknú v týchto horách ukázať. Dúfam, že sa bez nehody dostanem do bezpečného náručia doliny



Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 862
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 668
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 11 707
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 354
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 214
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 663
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 806
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 734
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 701
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 088
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

FOTO: Kysuce pod bielou pokrývkou

Zo snehu sa tešia najmä deti.

Aj takto to dnes ráno vyzeralo v Makove.

Strieľal góly, bránil aj chytal. Na dosah má výnimočnú métu

Mladý útočník strelil v jednej sezóne až 36 gólov.

Radoslav Buček si ako mládežník zahral aj za Senec.

Svrčinovec ráno opäť upchali kamióny

Po spustení diaľničného úseku D3 Čadca,Bukov – Svrčinovec sa ľudia tešili, že kolónam odzvonilo. Dnešné ráno ich presvedčilo o opaku.

Dnes ráno Svrčinovec opäť upchali kamióny.

Otužovanie ich pohltilo. Svište sa rozrastajú, plánujú založiť klub

Pre netypický wellness si chalani vybrali Povinský potok.

Kysucké svište.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Už ste čítali?