Studený primár

Margitka len hodila rukou, ale do sveta by sa veru bola pozrela. Pri mori už bola, ale arabský svet je pre Slováka vždy exotická záležitosť. Adam s Margitou mali každý za sebou vlastné prežité príbehy, neľahké chvíle i trápenia. Keď im konečne osud doprial byť spolu, užívali si život plnými dúškami. So všetkým, čo k tomu patrí - radosťami i starosťami. A k tým radostiam patrila dovolenka v Egypte.

Keď sedeli v luxusnej hotelovej reštaurácii a popíjali drink, život sa im zdal ľahší a jednoduchší. Všetky starosti nechali v malom mestečku. Pozorovali ľudí, hotelový frmol a ich problémy sa im zrazu zdali banálne a malicherné. Margitka bola atraktívna sebavedomá a najmä zrelá žena, ktorá presne vie, čím upútať. Adam sa vedel zasmiať v pravú chvíľu, bol chlap na mieste. Ako si tak vychutnávali dovolenkový pokoj a pozorovali babylon národností, jazykov a tvárí, sklátil sa pri barovom pulte obrovitánsky černoch. Kopol do seba nejakú whisku a bác. Nastal chaos, svojou mohutnou postavou a sýtou čiernou farbou pleti akoby odpudzoval svojich potenciálnych záchrancov.
"Doktor, doktor, plese," ozývalo sa v hale. Všetci sa zhŕčili okolo úbožiaka, no v "diskrétnej zóne", približne pol metra od neho, nebolo ani nohy. Ležal, chrčal a čakal.

"Choď tam, počuješ, Adam, utekaj, zháňajú doktora, hybaj mu pomôcť," štuchala Adama Gitka. Ten nelenil, prevrátil do seba koňak, preskočil stoličku pri stole a predral sa pomedzi vyľakaných turistov, aby zastavil život unikajúci z černochovho tela. Facka, ako prvý najspoľahlivejší oživovací prostriedok zabrala. Ružovkasté černochove bielka vykukli na chvíľu spod viečok. Adam mu začal dvíhať ruky, nohy, položil ho nabok, skúšal, či nemá zapadnutý jazyk. Hmatal tep, počúval, či dýcha. Raz podvihol nohu, raz ruku, raz buchol do chrbta, raz do hrude. Lepšie divadlo si hotel nemohol zaplatiť. Medzitým sa o incidente dozvedel hotelový lekár. V bielom plášti, doktorskou taškou a patričnou dôležitosťou sa pokúšal prepracovať k pacientovi. Možno sa mu ani nechcelo zachraňovať, no huriavk v reštaurácii, telefonát recepčného a Hippokratova prísaha ho donútili opustiť pokojnú hotelovú ambulanciu. Ľudia ho však zastavili a nevpustili do centra diania.

"Stop, stop! There is doctor. Slovak doctor," upozorňovali ho, aby nenarušil zásah statočného Slováka. Adamovo počínanie sledovali všetci so zatajeným dychom. Aj sám doktor chvíľami skoro nedýchal. Skúšal všetko, čo kedy videl. A jeho snaha bola korunovaná úspechom. Černoch sa posadil, otrepal sa, vstal a potriasol Adamovi rukou. Objal ho a ďakoval mu za záchranu života, hoci sám nevedel, čo sa s ním robilo. Aj lekár uznanlivo podal Adamovi rukou. Margitka sa prizerala, držala Adamovi palce a bola naňho hrdá. Všetci hostia mu zatlieskali a odvtedy ho v hoteli neoslovoval nikto inak ako doktor. Podávali mu ruky na raňajkách, uznanlivo ho tľapkali po ramenách.
"Tu by som sa veru tak nesnažil," ukončil svoje podovolenkové rozprávanie v kruhu priateľov vo svojej firme Adam.

"Však by som si odohnal kšeft. Škoda len, že to černošisko nevie, že ho vzkriesil studený primár, " zasmial sa Adam aj s pekne opálenou Margitkou, očitou svedkyňou a poklopkal po vrchnáku dubovej rakvy. Bol totiž majiteľom pohrebnej služby, žiadny lekár. Ale uznajte, že takúto spomienku na dovolenku v Egypte si môže zo sveta priniesť iba Slovák.