Priemerná základná škola má v tomto roku určený ročný normatív na žiaka od necelých 21 tisíc korún do zhruba 22 tisíc korún. Menšie školy pritom dostávajú od 25 tisíc na žiaka po takmer 32 tisíc korún. Dôvodov, prečo niektoré majú vysoké náklady, sú podľa štátneho tajomníka rezortu Františka Tótha rôzne. Je to vraj aj chybou systému, ktorý je veľmi nevyvážený.
Súvisí to podľa neho tiež s historicky zachovaným princípom. Niektoré obce si totiž dokážu "vydupať" veľmi veľa peňazí oproti ostatným obciam, hoci majú rovnaký počet žiakov. Tóth dodal, že analýza málotriedok bude slúžiť nielen pre podklady k racionalizácii škôl, ale aj pre určenie normatívov na budúci rok. Obce upozornil, že budú síce ešte dva roky pod ochranou tzv. garantovaného minima, teda dostanú 95 percent prostriedkov z predchádzajúceho roka, ale potom už budú musieť prežiť z podobného množstva peňazí ako ostatné. Iná bude situácia v takých obciach, ktoré v okruhu 20 kilometrov nemajú žiadnu inú školu. Takéto bude štát podľa Tótha držať nad vodou a dá im viac prostriedkov. Ak však pôjde o školy pri väčších celkoch, kde bude iná škola vzdialená len dva - tri kilometre, tak tie už štát nebude podporovať.
Podľa informácie z ministerstva, na Kysuciach v súčasnosti fungujú už len tri málotriedky - v Lopušných Pažitiach, Dlhej nad Kysucou a Dunajove. Starosta Lopušných Pažití Milan Zmeček nám povedal, že v obci majú jedinú školu a tou je práve málotriedka, ktorú v tomto roku navštevuje 22 žiakov. Ide o ročníky 1 až 4, ktoré sa učia v dvoch triedach. Zaujímavosťou je, že v škole funguje aj špeciálna autistická trieda, ktorá má 4 žiakov.
Práve triedu pre autistov by starosta rád v obci zachoval. Je totiž v širokom okolí jedinou. Chcú, aby deti dokončili v tomto prostredí aj ďalšie ročníky a mohli pokračovať v štúdiu na stredných školách. Mimochodom, autistické deti tu dosahujú vynikajúce výsledky, a tak by určite bolo veľkou škodou školu zrušiť. Čo sa týka málotriedky, starosta predpokladá, že skôr či neskôr dôjde k jej zrušeniu, už aj z toho dôvodu, že prváčikov je čoraz menej. Sú na takýto variant pripravení. Súčasní piataci až deviataci dochádzajú do školy v susednej Radoli. V prípade zrušenia málotriedky by školu využívali pre spomínaných autistov. V okrese Čadca je okolo 20 takýchto žiakov. Otázkou zostáva, či štát bude ochotný takúto školu financovať. Na margo financovania súčasnej školy starosta hovorí, že náklady predstavujú okolo 1 604 tisíc korún. Chýba im približne 110 tisíc korún na mzdy učiteľov.
"Urobíme všetko preto, aby nám tu málotriedka zostala," povedala pre Kysucké noviny starostka Dunajova Milada Chlastáková. Aj oni majú v obci len túto jednu školu, ktorú navštevuje 38 detí v 1. a 4. ročníku, ktoré sú rozdelené do dvoch tried. Okrem toho v škole funguje aj školský klub, ktorý navštevuje 32 žiakov. Ako sme sa dozvedeli, škola má storočnú tradíciu, bola postavená ešte za Rakúsko - Uhorska z verejnej zbierky. Deti navštevujúce ročníky 5 až 9 chodia do školy v Ochodnici. Čo sa týka financovia, starostka hovorí, že náklady na činnosť málotriedky predstavujú 1 397 tisíc korún.
