Akoby sa vrece roztrhlo

Kamery bez cenzúry zaznamenávajú priame reakcie aktérov, ktorí musia byť pripravení na to, že z úst ich spolusúťažiacich i hodnotiacich zaznie neraz ostrá kritika na ich osobu. Mnohí si možno neuvedomili, že ju bude počuť nielen štáb, ale aj tisícky divákov. A tí sú, ako správni Slováci, správne škodoradostní. Pohanenie si vychutnajú o to viac, o čo menej im ten ktorý súťažiaci padol do oka.

Je pravdou, že občas súťažiaci stratia aj posledný zvyšok sebakritiky. Predstúpia pred kamery s predstavou, že priamosťou, často až drzosťou, upútajú porotu a divákov. Pravdupovediac, niektorým tvrdosť výroku poroty prajeme, za iných nám však musí byť občas trápne. Napokon ale neraz sama porota evokuje v nás nie spojenie "reality - skutočný", ale "reality - drzý". Je pravdou, že mnohí súťažiaci sú mladí, neskúsení, to však porotcom nedáva právo chovať sa k nim hrubo a neraz aj neúctivo. Súťaž niekto vymyslel, dal im prácu. A keby sa do nej nikto neprihlásil, nemali by ju. Mládež ešte nemala príležitosť nabrať skúsenosti, pre mnohých je neúspech a neľútostný ortieľ poroty prvý skutočný kopanec od života. Je však na zváženie, či by ho len za to, že sa prihlásili, mali dostať od neraz vyhasínajúcich hviezd, ktoré na seba samé potrebujú upozorniť. Doba je však ťažká a prežijú len tí najdrzejší. Takže, sem s reality šou!