Cestujúci behajú sem a tam, deti kričia, revízori rozdávajú pokuty ako na bežiacom páse, občas nejaká porucha, ako keď sa spod vozňa začal valiť dym a my sme sa skoro zadusili. Ja ako každodenný cestujúci viem, o čom hovorím. Jedno z pravidiel, ako sa nepríjemnostiam vyhnúť, je dať vždy na svoj zdravý (to je ten, ktorý väčšine ľudí chýba) rozum. Nikdy neverte tým, ktorí hovoria "stokrát som touto linkou išiel, revízor nepôjde", "určite pôjde" alebo tých pár hodín to v chodbičke vydržíme." Vydržíte, ale váš chrbát nie. Zaujímavosťou je aj slušnosť.
To, že by mali uvoľniť miesto staršiemu je samozrejmosť, no nie každý sa tým riadi, je jednoduchšie predstierať, že vás zaujalo niečo za oknom. Môže sa stať, že niekomu uvoľníte miesto a on si tam vyloží tašku. Nedá mi nedotknúť sa "skvelej" investície lokálnej autobusovej spoločnosti do mikrobusov nemenovanej značky. Cestovanie v nich je zlou nočnou morou. Sediaci závidí stojacemu. Napriek všetkým nástrahám, ktoré nás v MHD čakajú, je to asi najlepší spôsob prepravy, najmä v preľudnených mestách.
Autor: Milan Šimák