Po pokrstení stavby, ktorá nám bude spríjemňovať prechod ulicami mesta sa centrum diania presunulo do kultúrneho domu, kde sa konalo dlho avízované vystúpenie Laca Decziho a jeho doprovodného bandu Celula. Začiatok vystúpenia mal byť podľa plagátov o 18. hodine, ale pre mňa z nepochopiteľných dôvodov sa začalo hrať o 45 minút neskôr a tým som všetky negatíva vyčerpal. Pretože to, čo sa strhlo od prvého tónu na pódiu sa nedá popísať inak ako jazzová smršť svetového formátu. Dokonalá zohratosť a bezchybný prejav každého člena boli samozrejmosťou, ale tá energia, ktorá sa okamžite začala šíriť celou sálou a všetkých si podmanila, bola nevídaná. Vidieť najlepších muzikantov nášho okresu, možno aj kraja, ako neveriacky krútia hlavami, bolo chvíľami až komické. Playlist pozostával zo skladieb s nádhernými energickými latino motívmi, krehkými melódiami ako vystrihnutými z dielne newyorských jazzmanov a protikladom k nim boli skladby moderného jazzu. Fantastická úroveň koncertu bola ešte vygradovaná prídavkom a po troch hodinách nabitých kvalitou sa koncert skončil. Na záver slová jedného z organizátorov: "Laco Deczi je najlepší na svete, keďže Miles Davis to už má za sebou."