Vo výročnom zvykosloví považujeme za najdôležitejšie obrady družiace sa k slnovratom, hlavne k slnovratu zimnému, ktorý symbolizuje zánik starého a vznik nového života v prírode. Tento zároveň poskytoval vždy najviac času na jeho oslavovanie.
Korene obradov siahajú až do počiatočných štádií vývoja ľudskej spoločnosti. Vznikali v súvise s bezmocnosťou vtedajšieho človeka voči prírode, javom, ktoré si veľmi často nevedel vysvetliť. Pokúšal sa teda využívať sily, ktoré si vybájil vo svojej fantázii. Pomocou rôznych magických úkonov a zaklínaní sa snažil dosiahnuť hmotné zabezpečenie pre seba, ovplyvniť prírodu, ktorá ho obklopovala.
V zimnom období dominoval kult predkov, predpovedanie budúcnosti, rôzne druhy veštenia, koledovanie. Magické úkony a zaklínania mali zabezpečiť dobrú úrodu v budúcom roku, zdravie a pokojný život pre ľudí i hospodárske zvieratá. Sú tu početne zastúpené aj praktiky milostnej mágie a rôzne veršované recitatívy spojené so želaním šťastia, zdravia, úspechov a zároveň sa snažiace odvrátiť možné zlo. Ohraničiť presne dobu jednotlivých slávností nie je možné. Niektoré jarné slávnosti sú často posunuté na neskorý čas zimný, za zvyky zimného slnovratu sú zasa považované mnohé, ktoré sa slávia pred 21. decembrom, kedy kalendárne začína zima, čo je vlastne celé predvianočné zvykoslovie. Za jeho počiatok môžeme pokladať deň svätej Kataríny, potom sa zastavíme pri Ondrejovi, Mikulášovi a Lucii. V týchto dňoch sa toho v kysuckých dedinách dialo z celého tohto cyklu najviac, preto sme si vybrali práve tieto štyri zastavenia.
Autor: km