Zametajú odpadky, ktoré tam zahodíme "my", inteligenti. Veď načo do nádob na to určených, keď je to pohodlnejšie na zem. Nevšimneme si ani naše ratolesti, ktoré si chúďatká berú príklad z nás, dospelých. Nerobíme si ani starosti, keď opúšťame reštauračné zariadenie, príde nám nevoľno a žalúdok si žiada vyprázdniť. Veď je tu ulica, ktorá patrí všetkým. Ostatní "slušnejší" sa ráno pohoršujeme nad "zasvinenou" ulicou. A potom príde niekto, kto to uprace.
Je tu zima, opäť prechádzame ulicou. S rukami v teplých rukavičkách a tešíme sa, že si sadneme do teplej kancelárie, uvaríme kávičku, čaj. Opäť sú na ulici. Tentokrát s lopatami v rukách. Nie každý môže byť lekárom, učiteľom, právnikom či sekretárkou. Dobre, že máme aj ľudí ako sú oni. Rovnako vzácnych. Preto im venujme aspoň teplý pohľad a netvárme sa, akoby sme boli niečo viac. Nie sme. Bez nich by bol svet okolo nás jedno veľké smetisko.
Autor: ih