Krv daroval už osemdesiatrikrát. Hovorí, že začal v osemnástich, keď si zobral príklad od otca Antona, ktorý bol baníkom. Ten bol takisto viacnásobným darcom. Dnes má 77 rokov a žije v Prievidzi. Aj Anton začal robiť v bani, kde nebola núdza o úrazy. Mnohokrát pomohla zachrániť život iným práve jeho "nulka". Pokračoval aj na vojenčine, potom sa oženil a jeho domovom sa stali Kysuce, kde sa v roku 1972 presťahoval. Chodieval do nemocníc v Žiline a Martine, keď začala fungovať transfuziologická stanica v Čadci, tak sem. Ako hovorí, je rád, že môže pomôcť. Vidí život okolo seba, ktorý často so sebou prináša rôzne tragédie. Spomína na susedku, ktorá potrebovala krv po komplikovanom pôrode, či na havárie, po ktorých ľudia bojovali ľudia o život.
"Moja žena Marcelka? Tá ma samozrejme podporuje. Aj ona by bola rada darkyňou, len sa bojí. Stačí, že vidí krv, už jej príde zle," smeje sa Anton. S manželkou vychovali dve deti Mária a Marianu. Syn kráča v otcových šľapajách. Možno bude v rodinnej tradícii pokračovať aj vnúčik Paľko. Zatiaľ ešte nevie dedkovi presne povedať, či tomu tak bude. Má totiž ešte len dvaapol roka.