Občianske združenie Kultúrny prameň v Krásne nad Kysucou pripravilo na prelome starého a nového roku, v rámci cyklu duchovných stretnutí podujatie na tému: "Naplnenie potrieb našej rodiny." Prednášal zakladateľ Hnutia kresťanských rodín na Slovensku doc. RNDr. Vladimír Ďurikovič, CSc. Využili sme túto príležitosť a položili sme mu niekoľko otázok.
Čo je to Hnutie kresťanských rodín a kedy vzniklo?
Hnutie kresťanských rodín na Slovensku je dobrovoľná laická kresťanská organizácia určená pre veriacich manželov, rodičov a ich rodiny, ktoré nechcú byť izolované, ale spolu s inými rodinami sa snažia vo svojich rodinách vytvárať harmonický život na základoch kresťanskej lásky, jednoty, slobody a služby. Hnutie vzniklo ešte v roku 1969 a najskôr sa dvadsať rokov pretĺkalo érou socializmu. Neskôr začalo v ťažkých podmienkach vydávať časopis Rodinné spoločenstvo. Významný vplyv na vznik hnutia mali dve významné osobnosti náboženského života u nás. RNDr. Vladimír Jukl a MUDr. Silvester Krčméry. Postupne vznikali po Slovensku malé rodinné spoločenstvá ako súčasť širšieho farského spoločenstva.
Ako je organizované malé rodinné spoločenstvo?
V malom spoločenstve býva od troch do osem manželských párov, ale neznamená to, že je významovo malé. Slovo "malé" hovorí len o rozsahu komunity. Slovo "rodinné" znamená, že je určené pre veriace rodiny, v užšom zmysle pre veriacich manželov a manželky. Naše manželstvá majú viac než deväťdesiat percent problémov podobných a toto je popri duchovných hodnotách skutočnosť, ktorá dáva malým rodinným spoločenstvám aj prirodzený zmysel a opodstatnenosť. Spoločenstvo sa schádza podľa potreby, najčastejšie raz za dva týždne. Hlavným programom stretnutia spoločenstva je modlitba a Božie slovo. Nezanedbateľné je i vzájomné zdieľanie sa z prežitých pekných zážitkov a tiež i starostí. Každé rodinné spoločenstvo si vytvára svoj vlastný spôsob práce, v ktorom sa prejavuje osobitosť, iniciatíva, tvorivosť a povolanie ľudí, ktorí ho tvoria.
Čo ciele malého rodinného spoločenstva?
Malé rodinné spoločenstvá majú dva hlavné ciele: orientáciu na budovanie stabilného a láskou spojeného manželstva a rodiny, postaveného na mravnom kresťanskom základe, a podporu otvorenosti rodín navonok, k potrebám iných a k potrebám okolitého prostredia, farnosti. Tieto ciele sa uplatňujú v rozličnej miere, podľa času, povolania, možností a schopností jednotlivých rodín, pri rešpektovaní plnej slobody každého jednotlivca. Uskutočňujú sa duchovnou formáciou vychádzajúcou z Božieho slova, formovaním dobrých manželských a rodinných vzťahov, vzdelávaním, aplikovaním kresťanskej výchovy detí a vzájomnou výmenou skúseností. Rodiny z rodinných spoločenstiev si vzájomne pomáhajú v rôznych životných situáciách.
Môžete spomenúť ďalšie aktivity hnutia a to, s kým spolupracuje?
Okrem malých rodinných spoločenstiev organizuje hnutie rekolekcie - duchovné cvičenia pre manželov, vzdelávacie kurzy, prednášky a semináre s problematikou manželstva a rodiny, prázdninové pobyty pre deti v Belgicku, letné a zimné tábory pre celé rodiny a vydáva časopis Rodinné spoločenstvo. Hnutie je prostredníctvom Federácie katolíckych rodinných hnutí Európy so sídlom v Paríži a Medzinárodnej konfederácie kresťanských rodinných hnutí so sídlom v Madride v kontakte s osemdesiatimi kresťanskými rodinnými hnutiami zo všetkých kontinentov sveta okrem Antarktídy.
Ako ste sa dostali na Kysuce?
Kontakty na Kysuce máme už z dávnejšej minulosti. Predseda občianskeho združenia Kultúrny prameň Štefan Štrba bol napríklad už na začiatku osemdesiatych rokov v rodinnom spoločenstve v bratislavskej Petržalke, ktoré som vtedy viedol. Po presťahovaní na Kysuce vytvoril malé rodinné spoločenstvo a naša spolupráca naďalej pokračovala. Taktiež sme na Kysuciach organizovali rôzne akcie pre rodiny a pre deti. (Zborov nad Bystricou, Oščadnica, Čadca). Pán Pavol Dlabač z Čadce sa aktívne zapája do činnosti hnutia, hlavne pri príprave niektorých kurzov pre manželov. Nakoniec Kysuce nie sú až také vzdialené a je tu veľa dobrých, pohostinných a veriacich ľudí, ktorí berú manželstvo zodpovedne a chcú pre deti vybudovať vhodné prostredie pre svoj normálny vývoj.
Poslucháči boli spokojní, že svoj čas investovali do stretnutia s týmto výnimočným človekom. Pán Ďurikovič sa ukázal nielen ako skúsený rodič piatich detí, rozhľadený človek, praktický kresťan, ale i ako výborný prednášajúci. Na záver svojej prednášky upútal poslucháčov slovami: "Ako sa dá vybudovať krásne, šťastné manželstvo a čo je to šťastné manželstvo? Jeden umelec neustále hľadal inšpiráciu k tomu, aby namaľoval najkrajší obraz na svete. Študoval, maľoval, chodil po ateliéri, po dome, po uliciach, no nenachádzal tú správnu inšpiráciu, ktorá by ho uspokojila. Preto raz povedal svojej manželke a deťom. Viete čo, moji milí, ja nie som spokojný tu doma bez toho, aby som mohol naplniť svoju túžbu namaľovať ten najkrajší obraz na svete. A tak sa vybral a išiel do sveta. Opustil rodinu a putoval. Neďaleko stretol svadobný sprievod. Pribehol k neveste, lebo sa hovorí, že tá mu istotne bude vedieť povedať, čo je najkrajšie na svete. A ona mu bez váhania povedala: Je to láska. Tento maliar, umelec zosmutnel, lebo lásku namaľovať nevedel. A keď išiel ďalej, stretol pocestného, ktorý sa vracal z bojiska celkom unavený. Z tváre mu bolo možné vyčítať, že je nabitý skúsenosťami. Hovorí si, no tento skúsený človek mi iste bude vedieť povedať, čo je najkrajšie na svete. A on mu vraví, že je to pokoj. Umelec znovu zosmutnel, lebo nevedel namaľovať pokoj. Kráčal ďalej. Prišiel do veľkého mesta a tam uvidel z katedrály vychádzať kňaza. Hovorí si, no tak tento mi už istotne bude vedieť povedať, čo je najkrajšie na svete, lebo ak nie, veru už neviem, kam sa ešte obrátiť. A kňaz mu povedal, že najkrajšia na svete je viera. Umelec opäť zosmutnel, lebo nevedel namaľovať vieru. Takto chodil ešte dlho po svete, ale nič sa mu nepodarilo objaviť, čo by ho uspokojilo. Tak sa smutný a nahnevaný vracia znova domov. Tu z diaľky vidí ako jeho žena a deti pozerajú cez okno a akoby hľadali niekde to, čo odišlo. Jeho to veľmi povzbudilo. Kým pribehol k bráne, všetci z domu boli vonku, objali ho a privítali. A tu sa mu rozjasnilo, že je to láska, o ktorej hovorila nevesta. Keď vošli do domu a manželka prestrela stôl, priniesla jedlo a keď začali rozprávať zážitky, ktoré prežili počas svojej odlúčenosti, spoznal, že toto je ten pokoj, o ktorom hovoril pocestný. A keď si večer kľakli k modlitbe, spoločnej rodinnej modlitbe, zistil, že toto je tá viera, o ktorej hovoril kňaz. Na druhý deň si sadol a namaľoval najkrajší obraz na svete, rodinu, v ktorej je láska, pokoj a viera. Želám vám, aby sa tieto tri hodnoty najkrajšieho obrazu na svete dotkli aj vašej rodiny plnej lásky, pokoja a viery."