Rovnako tomu bolo aj po prijatí kresťanstva a malo byť aj dnes. Malo, ale častokrát nie je. Už dlhší čas sa stretávam s nepríjemnou skúsenosťou v kostole v Radôstke. Kto pozná tento kostol, určite mi dá za
pravdu, že je to skvost modernej drevenej architektúry, nádherný stánok boží. Počas bohoslužieb býva preplnený. Na
„chórus" chodí, okrem nás, skôr narodených, aj veľa mladých ľudí. Niektorí sa tu idú skutočne pomodliť, iní zasa
vyrozprávať si zážitky zo sobotňajšej diskotéky. K tým druhým patrí aj skupinka štyroch - piatich mladých dievčat, ktorým
sa počas celej omše ústa nezatvoria. Svojím polohlasným rozprávaním a nezriedka aj smiechom rušia a pohoršujú okolie.
Vek dievčat je približne 14 - 15 rokov, teda taký, že by už mohli poznať aspoň základné pravidlá správania sa na
posvätnom mieste. Rodičia ich určite do kostola vypravia v dobrej viere, že sa tam idú pomodliť, ale ony rodičovskú
dôveru zneužívajú.
