
Podľa slov odborníkov invenčná bohatosť a experimentátorská odvaha umožnili autorke preniknúť do takých polôh smaltérskej tvorby, pri ktorých by technický smalt, vo výrobe ktorého postúpila k prvým svojim krokom, nebol schopný pokračovať.
Eva Kučerová - Landsbergrová začína svoju umeleckú kariéru na umeleckopriemyselnej škole. Jej výtvarná tvorba dnes zahŕňa kresbu, pastely, fotografiu, voľnú a užitú grafiku a smalty. Je autorkou stoviek grafických návrhov propagačných materiálov, kalendárov, pozvánok, diplomov či katalógov. Zúčastňuje sa medzinárodných výstav. A to všetko v čase, keď bola zamestnaná ako metodik v Okresnom kultúrnom stredisku vo Frýdku-Místku. V roku 1987 odchádza z tohto miesta a začína sa naplno venovať umeleckej práci. Niekedy v tomto období, vďaka Petrovi Bednářovi, prichádza do styku so smaltom a napriek počiatočnému odmietaniu nakoniec podľahla jeho čaru. O tomto momente autorka povedala: "On na mně vymyslel takovou past. Nachystal mi tam pár plíšků, já si je osmaltovala a od tý doby mně to drží." Dlhý čas autorka trávi v podniku Norma, neskôr v Radle, kde sa zoznamuje so zákonitosťami smaltérskej tvorby a s celým technologickým postupom. Čoskoro nato sa u nej objavuje už spomínaný experimentátorský duch. Vrstvením smaltu na nerezoch a jeho obohatením o sklovinu dosahuje neobyčajných efektov a najmä prejavu, ktorý sa vzdialil od jej kresebného prejavu. Monochromatický prejav Evy Kučerovej vyúsťuje do cyklov smaltov pod názvom Pútnici a Antiportréty. Postupne začína používať väčšie formáty. Jej pôvodné zameranie na kresbu však stále rezonuje a od spomínaného monochromu prechádza na farebné pastelové vyjadrenia, ktoré sa stali štúdiami neskorších realizácií farebných smaltov. V nich sa začína výrazne redukovať figúru a do popredia sa dostáva príroda. Vplyv pastelov je evidentný a jednotlivé štúdie dostávali svoju podobu aj v smalte. Nakoniec ich autorka realizuje ako veľkoplošné kompozície s ešte expresívnejším nábojom dosiahnutým zásahom prstov do kresebnej štruktúry smaltov, kde sa výpovednosť ešte rozširuje. Tematikou vzťahu človeka a prírody, respektíve vplyvu ľudskej činnosti na prírodu, sa autorka zaoberá v cykle Obchvatov, vznikajúcich v polovici deväťdesiatych rokov, a vracia sa opäť k portrétom, tentokrát použitím kombinácie základných farebných odtieňov smaltov - bielej a červenej. Reakcia na ziskuchtivosť, byrokraciu a aroganciu vyústila do stvárnenia šašovsky ladených kompozícií narážajúc na politikárčenie a intoleranciu v ľudskom konaní.
Výstava pootvára všetkým návštevníkom pomyselné dvierka do sveta výtvarného druhu, ktorý nie je pre priestory galérií tak tradičný. Do sveta kovu a ohňa a zásahu človeka do týchto, takpovediac, živlov. Výstava, je len predsieňou k ďalším a ďalším komnatám jej tvorby. (ih)
Foto: autorka