Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým prehlasuje voči tretím osobám, že splnomocnil inú osobu ako oprávnenú, t.j. ako splnomocnenca, aby ho v rozsahu uvedenom v plnomocenstve zastupoval.
Náležitosťami plnomocenstva je:
- vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa. Plnomocenstvo môže byť všeobecné, t.j. také, ktoré oprávňuje ku všetkým právnym úkonom, alebo špeciálne, ktoré oprávňuje k jednotlivému, resp. k niekoľkým právnym úkonom alebo k opakujúcim sa právnym úkonom toho istého druhu. Ak má byť rozsah oprávnenia splnomocnenca nejakým spôsobom obmedzený, musí byť toto obmedzenie výslovne vyjadrené v plnomocenstve, v opačnom prípade nemá takéto obmedzenie, hoc i dohodnuté medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, voči tretím osobám žiadne právne účinky. Ak plnomocenstvo žiadne obmedzenie nevykazuje, ide o neobmedzené plnomocenstvo.
- podpis splnomocniteľa
- označenie splnomocnenca (nie podpis). Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon je prejavom vôle jednej strany, preto nie je nutný podpis splnomocnenca. Deklaruje navonok, že medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje vnútorný právny vzťah založený dohodou o zastúpení a túto je potrebné od plnomocenstva odlišovať.
Splnomocnenec môže byť fyzická osoba ako i právnická osoba. Občiansky zákonník nepredpisuje pre plnomocenstvo zvláštnu formu, preto môže byť udelené ústne i písomne, resp. iným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že ide o udelenie plnomocenstva. Písomnú formu však musí mať plnomocenstvo, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme a tiež aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Plnomocenstvo sa stáva účinným vo chvíli, keď je odovzdané splnomocnencovi.
Radí vám JUDr. Miroslav Stopka
