Je už tma a príšerné teplo, na ktoré nie sú Kysučania zvyknutí. Vraciame sa na hotel a reklamujeme nefungujúci vypínač v kúpeľni. Oprava netrvá dlho a poslíček sa nám ospravedlňuje. Pýta sa, čo môže pre nás ešte urobiť. S leskom v očiach mu vravíme naše želanie a netrvá dlho, kým sa vráti v požadovanej spoločnosti „starého mnícha“. O chvíľu už sedí na stoličke a ponúknutý pohárik neodmieta. Rozprávame sa o jeho rodine, o platoch a pracovných podmienkach, o školstve....proste o tom ako sa žije v Indii. Po stenách hotela behajú malé jašteričky – gekony, ktoré lovia hmyz a hlavne komáre. Sme v malarickej oblasti a infikovanie môže mať nepríjemné následky.
Štvrtok, 28. 8. 2003
Ráno musíme vstávať skoro. aby sme stihli otvorenie monumentu, považovaného za jeden z divov sveta. Tádž Mahal sa nachádza v pamiatkovej zóne, kam sa autobusom, taxíkom ani motorovou rikšou nedostanete. Od parkoviska sa k nemu dá ísť peši alebo elektrobusom. Vstupenka je dosť drahá, tuším stála 750 rupií, čo je cca 700Sk a pred vstupom prejdete prísnou osobnou prehliadkou. Potom si môžete vychutnávať najkrajšiu hrobku na svete. Začnem troškou histórie. Chrám je hrobkou Arjumand Banu, manželky vládcu Shah Jehana, ktorá sa neskôr stala známou pod menom Mumtazmahal, čo znamená Vyvolená paláca. Arjumand Banu sa vydala 21-ročná za tretieho syna kráľa Jahangira, princa Khurama v roku 1612 a mali spolu 14 detí. V roku 1628 Khuram prijal meno Shah Jehan(kráľ sveta) po krvavom víťazstve a stal sa vládcom. Mumtaz robila spoločnosť svojmu manželovi počas vojenských ťažení a v roku 1630 skonala v Burhanphure po pôrode svojho 14. dieťaťa. Vedela, že zomrie. Keď zomierala, želala si, aby sa jej milý už nikdy neoženil a aby jej postavil najkrajšiu hrobku na svete. Stavba začala v roku 1630 a trvala 17 rokov. Shah Jehan pozval staviteľov, sochárov, kamenárov, kaligrafov z Otomanskej ríše, Perzie i Európy. Pracovalo tu 22 000 remeselníkov
Celý komplex má 5 hlavných častí: Darwaza (hlavná brána), Bageecha (záhrada), Masjid (mešita), Naqqar Khana (odpočiváreň) a Rauza alebo Tádž Mahal (mauzóleum).
Hrobka je umiestnená vnútri mauzólea. Vnútri sú 4 hroby, dva falošné a v podzemí sú dva pravé. V hornej sieni sú tie falošné, aby nikto nechodil po hlavách mŕtvych. Unikátna Mughalská architektúra je kombinovaná s perzskými, islamskými a stredoázijskými prvkami. 40 metrov vysoké minarety sú vychýlené smerom von, aby v prípade pádu nepoškodili hrobku. Shah Jehan navrhoval pevnosti od svojich 16-tich rokov a Tádž Mahal je asi jeho najkrajšie dielo. Mauzóleum je vysoké 55 metrov a vrchol zdobí zlatý moslimský polmesiac. Pod ním je obrátený kvet lotosu, symbol hinduistov. Stavba je vykladaná drahými kameňmi z Perzie, Arábie, Ruska, Tibetu.... Nápisy z Koránu sú dômyselne prispôsobené ľudskému oku. Písmo vo výške vyzerá rovnako veľké ako to nižšie. Celý komplex Tádž Mahal je pravidelný. Jedinou nepravidelnosťou je hrob Shah Jehana. Celá stavba leží na mramorovom podstavci a biely mramor na stavbu dovážali až z Rajastanu. Po stranách mauzólea sú dve mešity. Používa sa však len jedna, tá, ktorá je obrátená k Mekke. Záhrada je vodnými cestami rozdelená na 4 časti, ktoré symbolizujú rajskú záhradu so štyrmi riekami, v ktorých prúdi voda, mlieko, med a víno. Rieky sa v strede stretávajú v božskom jazere hojnosti, o ktorom sa píše v Koráne. Fontánky dnes už nefungujú a vodu z nádrží by som nepil.
Autor: Pavol Minárik