Článok pokračuje pod video reklamou
Pracuje v kriminalistickom a expertíznom ústave policajného zboru (KEÚ PZ) v Bratislave, ktorý riadi Ministerstvo vnútra SR. Je expertom na identifikáciu osôb pomocou systému AFIS (automatický systém daktyloskopickej identifikácie).
Vláda Slovenskej republiky na základe požiadavky Interpolu schválila finančné prostriedky na podporu oblastí zemetrasenia v juhovýchodnej Ázii, a to formou priamej pomoci. Zriadila trojčlennú komisiu pre identifikáciu obetí tsunami v Thajsku.
„V tíme okrem mňa bol ešte Igor Janák, koordinančný pracovník Interpolu v Bratislave a Roman Lohaj z KEÚ PZ z Košíc, ktorý je zasa expertom na identifikáciu osôb pomocou DNA. V čase od 24. januára do 12. februára sme pracovali v centre identifikácie obetí s názvom TTDVI, v preklade – Identifikácia obetí katastrofy tsunami v Thajsku,“ hovorí J. Kuljovský.
V Thajsku dovolenkovali v čase katastrofy ľudia z rôznych kútov sveta. Zahynulo ich tam okolo 6 tisíc. Na otázku, z ktorých štátov bolo najviac obetí, nám J. Kuljovský povedal, že išlo predovšetkým o turistov zo Škandinávie (Švédska, Fínska, Nórska), ale aj Nemecka, Rakúska, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu, USA. A asi polovica bola z Thajska, našťastie zo Slovenska nebola žiadna.
„Robili sme identifikáciu obetí pomocou počítačového systému AFIS, ktorý porovnáva zaistené, snímané daktyloskopické odtlačky prstov a dlaní obetí s vytvorenou databázou odtlačkov prstov a dlaní nezvestných osôb.
Ide o veľmi špecifickú, odbornú prácu na počítači, ktorú môže vykonávať len medzinárodne uznávaný expert v danej oblasti. Ja som do priameho kontaktu s telami obetí neprichádzal. Aj keď samotné prostredie po katastrofe bolo nebezpečné najmä z hľadiska možného ochorenia na exotické choroby, proti ktorým ma samozrejme očkovali. Po odbornej stránke to bola možnosť začleniť sa do práve zriadeného, vytvoreného medzinárodného tímu, ktorý pracoval na veľmi vysokej profesionálnej úrovni. Po osobnej stránke to bola možnosť máličko spoznať inú exotickú krajinu a ľudí, ktorí v nej žijú,“ uviedol.
V Thajsku zrejme niet rodiny, ktorú by nepoznačilo nešťastie a neprišla o nejakého blízkeho, či vzdialenejšieho príbuzného. A ako sa tamojší ľudia snažia vysporiadať s týmto nešťastím? J. Kuljovský hovorí: „Thajsko je podľa takmer všetkých propagačných materiálov „Krajina úsmevov“. Ja som mal možnosť tento propagačný slogan zažiť v bežnom, každodennom živote, následne po katastrofe, ktorá je bezpochyby najhoršia v dejinách Thajska. Ľudia sa naozaj neustále na seba usmievajú, sú veľmi príjemní, zdvorilí a nijako neprenášajú do svojho okolia zlé pocity. Je to monarchia s váženou kráľovskou rodinou, 95 percent obyvateľov sú budhisti. Možno práve oddanosť voči vlasti a prirodzená nevnucovaná viera im umožňuje žiť vyrovnaným spôsobom života.
Budhizmus bezvýhradne uznáva nesmrteľnosť ducha. Všetci veria, že po smrti blízkej osoby jej duch ostáva, zotrváva na miestach, kde pred smrťou táto osoba žila, takže je vlastne naďalej prítomná. Duchovi zosnulej osoby pred vlastným domom postavia malý domček s typickou orientálnou výzdobou, umiestnia doň sochu Budhu a denne ho vyzdobujú kvetmi. Takmer pred každým domom bol takýto domček pre ducha.“
