Niekoľkokrát som sa stal v nich zo strany vedenia mesta terčom – ako „jeden z mladých poslancov,“ ktorý chce údajne zrušiť dotáciu či dokonca kompletne celú krytú plaváreň. Samozrejme, že ide o nepravdivú informáciu, keďže v Kysuckých novinách z 1. marca 2005 na strane 5 sa doslova uvádza nasledovné: „Pavol Holeštiak bol za zachovanie ZŠ A. Hlinku a povedal: Keď mesto dotuje plaváreň, môže aj školy. Tie sú oveľa dôležitejšie.“ Nikde som sa tu nedočítal o nejakom rušení plavárne ani som nedal takýto návrh!
Pripomína mi to situáciu, keď sa mi snažil len nedávno niekto podsunúť, že som údajne hlasoval za zrušenie ZŠ A. Hlinku. Našťastie jeden kolega z poslancov si robí tiež v tomto roku presné zápisy o hlasovaní a aj tam som sa presvedčil, že som hlasoval proti zrušeniu ZŠ A. Hlinku, čo bolo viackrát verbálne deklarované.
Zamýšľam sa, komu a prečo takéto nepravdy a podsúvania výmyslov vyhovujú? Faktom zostáva, že sa v Mestskej rade i v Mestskom zastupiteľstve hlasovalo, tajne i verejne, o rušení škôl dokopy jedenásťkrát (!), ale ani po jednom hlasovaní poslanci nerozhodli o zrušení nejakej základnej školy. O čomsi to svedčí. Vox populi, vox Dei. Namiesto likvidácie škôl (mimochodom deficit na základné školstvo je menej ako 1,7 % celého mestského rozpočtu) a nevedomosti, kde sa nachádzajú rezervy, by bolo vhodné hľadať možnosti v rozličných mimorozpočtových zdrojoch, v ponuke výhodných prenájmov, v tlaku na vládnuci establishment a pod. Napokon expremiér pri návšteve Čadce t. r. vidí navýšenie normatívu na žiaka ako vysoko pravdepodobné. Nie som si istý, či cesta vedie cez odpredaj toho mála mestského nehnuteľného majetku, ktorý nám ešte zostal. Dobrý hospodár nepredáva náhlivo a pod cenu. Ale to už je iná problematika.
Téma rušenia základných škôl v meste je nesporne chúlostivá. Vedeniu mesta a poslancom nie je tu čo závidieť. Osobne nemám problém hlasovať tajne alebo verejne, pričom som dvakrát podporil hlasovanie verejné. Rozhodovanie nebolo vonkovcom ani pre mňa ľahké. Počet prítomných rodičov, učiteľov a priateľov ohrozených škôl ukázal veľký záujem a odhodlanie pomôcť. Možno aj to je jedna z ciest ako situáciu riešiť.
Nikoho si nedovolím odsudzovať za hlasovanie. Je to vec vedomia a svedomia každého poslanca, napokon má na to (našťastie) výsostné právo. Zodpovedať sa bude pred ľuďmi, svojimi voličmi. Je takmer isté, že každý pristupoval k hlasovaniu s najlepšími úmyslami. Z tohto dôvodu by som privítal, keby sa rešpektovalo právo na vlastný názor aj poslancom za Mladú Čadcu a neprekrúcali sa vyslovené názory.
