Pred pár dňami ste oslávili 51. narodeniny. Bol už čas na oslavy?
– Tradične som oslávil narodeniny behom na pravidelnej týždňovej akcii Park run. Oslávil som to tým, že som si tam zabehol svoj a i celkovo najlepší tohtoročný výkon. Takže oslavujem skôr takto športovo.
Nedávno ste boli spoločne s ďalším Kysučanom Petrom Tichým na Bratislavskom maratóne. Ako sa vám bežalo?
– Na Bratislavskom maratóne štartujem už štvrtý rok v pozícii oficiálneho vodiča tempa na čas 3:00 hod., čo je už pomerne slušné a pre väčšinu bežcov až nedosiahnuteľné tempo na maratónskej trati. Beháme v špeciálne označenom tričku a s balónikmi s uvedených časom. Teda nejednalo sa tu o závod v pravom slova zmysle , ale o udržiavanie tempa závodu. Napriek tomu to stačilo aj na 4. miesto v mojej vekovej kategórii.
Už je to mesiac, kedy ste okúsili aj pre nás exotický maratón v Maroku. Aké pocity máte z behu v Afrike?
– Vyskúšal som si zaujímavý maratón v marockom kráľovskom meste Marrákeš. Je to veľmi pekné mesto na úpätí pohoria Atlas. Lákala ma veľmi pekná kulisa s množstvom paliem a tiav po trase. Podmienky na behanie boli veľmi dobré a bežalo sa mi naozaj vynikajúco. Maratón v Marrákeši som si chcel hlavne užiť, počas behu som si aj veľa fotil a nakoniec som skončil vo svojej vekovej kategórii na 3. mieste – teda na medailovej pozícii. Závod som zvládol za 3 hodiny 11 minút.
Po maratóne v Marrákeši. (zdroj: ARCHÍV L.S.)Už viac ako rok ste vo vekovej kategórii M-50. Aké výsledky sa vám za ten čas podarilo dosiahnuť?
– Uplynulá sezóna bola z môjho pohľadu veľmi úspešná. Mal som ciele trochu vyššie, hlavne na medzinárodnej úrovni, ale zastavili ma zdravotné problémy hneď na úvod sezóny – zablokovaný nerv. Najlepšie mi vyšiel v podstate úvod sezóny, ktorý som zabehol 10 km pod hranicou slovenského rekordu v mojej kategórii, ale na neoficiálnej, hoci premeranej trati. Nepríjemné zranenie chrbtice mi na štyri mesiace zabránilo v tréningu. Chodil som síce na závody, ktoré som aj vyhrával, no upustil som od vyšších mét, vzhľadom k tomu, že som nemohol kvalitne trénovať. Sezónu však môžem zhodnotiť ako veľmi úspešnú. Dokázal som v nej napríklad počas jedného dňa absolvovať štyri závody, v ktorých som zvíťazil a v dvoch dokonca absolútne. Takže forma a regenerácia je napriek veku výborná.
Vráťme sa k vašim športovým začiatkom. Ako ste sa vlastne dostali k športu a behaniu?
- Na základnej ani na strednej škole som veľmi k športu neinklinoval. Až ku koncu štúdia na Gymnáziu v Čadci, keď sa na Kysuciach obnovil Kysucký maratón. Tak sme si so spolužiakom Stanom Mikovčákom povedali, že to vyskúšame. Dovtedy som netrénoval ani nepretekal. A tak postupne som si začal pridávať po pár kilometroch a pripravovať sa – to už na vysokej škole v Košiciach. A hlavne trénovať pravidelne, niekedy som vybehol na tréning aj o polnoci, keď nebol čas. Presne o rok som nastúpil na štart Kysuckého maratónu a zabehol som ho za 3 hodiny a sedem minút, čo bol celkom dobrý čas. Začal som behávať aj na iných tratiach a v Košiciach si ma všimli aj tréneri, s tým, že som hlavne veľmi rýchly, preto som sa dostal do tréningovej skupiny na 800 m. V tom čase bol v našom klube aj Robo Štefko, vtedy ešte 17-ročný, ktorý tiež začínal na tejto trati a dnes drží skoro všetky slovenské rekordy. Takže postupne som začal trénovať kvalitnejšie a behávať výkonnostne.
Ak by ste si mali spomenúť na najkrajší moment vo vašej kariére, ktorý by to bol?
– Keď hovoríme o najkrajšom momente, tak to nemusí byť vždy najlepší výsledok. Skôr ide o ten emocionálny zážitok. Veľmi pekné spomienky mám zo záverov maratónov v Aténach (majstrovstvá sveta polície v maratóne), Jugfrau marathonu (majstrovstvá sveta v horskom maratóne), ale dodnes si pamätám aj dobehy na Kysuckom maratóne, kde som bežal čas 2:29:42. Spomienky na tieto závody ma vedia vždy nabudiť a motivovať aj pre iné preteky.
Čo po rokoch behania pre vás šport znamená?
– Moja paleta športov je dosť široká. Okrem behov sú to aj horské výstupy – pochodil som skoro po celom svete – zaujímavé boli expedície pod K2, výstup na Broad peak v Pakistane, výstup na Kilimanjaro v Tanzánii, Aconcaguu v Argentíne, Elbrus v Rusku, expedície na Kamčatku, Bajkal, Altaj či do Mexika. Takže nemusím stále len behať, veľmi často kombinujem bežecký tréning s turistikou, cyklistikou alebo behom na lyžiach.
Ako sa udržujete v kondícii? Ako vyzerá váš tréningový týždeň?
- V zime je to hlavne vytrvalostný tréning, v lete už idem do rýchlosti a pretekám. Behávam týždenne 2 – 3 preteky, takže v podstate ani nemusím veľmi trénovať, len dolaďovať na konkrétny závod. V príprave mi veľmi pomohol PARK RUN – beh na 5 km, ktorý sa koná pravidelne každý týždeň v stredu na Šeríkovom okruhu v Čadci – teraz sme mali 85. kolo, ktorý je skoro ideálnou formou tréningu.
Načrtli ste nám vaše plány do najbližšieho obdobia. Môžete nám to priblížiť viac?
- V tejto sezóne si chcem vyskúšať prekážkové behy typu SPARTAN, DRSTŇÁK, RUNMAGEDON či GORALMAN. Som silový typ, tak mi celkom vyhovujú, lebo si vyžadujú komplexnú prípravu. Nedávno som si vyskúšal najnáročnejšiu verziu Spartana, skončil a som na Slovensku celkovo na 7. mieste a vyhral svoju kategóriu, takže vo svojej kategórii by som mal veľké šance aj na majstrovstvách sveta a Európy. Je to teraz taký celosvetový boom, ide vlastne o beh a zdolávanie rôznych prekážok v extrémnych podmienkach. Niektoré z nich môžu byť aj zábavné, no iné môžu byť aj extrémne náročné. A vyžadujú si systematickú prípravu a špeciálny tréning.
Osobne organizujete viaceré športové podujatia. Čo chystáte najbližšie?
- Pred štyrmi rokmi sme začali s podujatím Goral marathon, ktoré už má výborné meno aj zahraničí. Tu sme chceli poukázať na lokalitu územia troch štátoch, ktorými trasa vedie. Podujatie takéhoto typu na Slovensku určite nenájdete a ide možno aj o celosvetovú raritu. Trasa pretekov (6 km, 26 km a 50 km) vedie v krásnom horskom prostredí cez tri štáty. Ale chceme účastníkom ukázať aj históriu, kultúrne dedičstvo a gastronómiu týchto troch štátov. Podujatie sa bude konať v tomto roku v dňoch 21. 8. 2016 na Trojmedzí a bude spojené s GORALFESTOM – medzinárodným festivalom goralskej muziky a koncertom nevidiacich umelcov – Vidíme srdcom. Len nedávno sme založili občianske združenie GORALIA, ktorého náplňou je práve takáto činnosť. Ešte predtým, v sobotu 20. augusta sa na Trojmedzí uskutoční tradične spoločná sv. omša troch národov, po ktorej bude pokračovať bohatý program. Ale úplne najbližšie, už 19. mája 2016 to bude koncert V DOBROM AJ V ZLOM – benefičný koncert najúspešnejšej slovenskej speváčky Zuzany Smatanovej a jej hosťa – Patrycje Malinowskej – nevidiacej poľskej speváčky. Koncert sa bude konať v športovej hale v Čadci a výťažok pôjde na charitatívne účely – podporu nevidiacich. Ešte v ten istý týždeň – v nedeľu 22. 5. 2016 sa v Čadci na Šeríkovom uskutoční podujatie GORALMAN – 3. ročník horského prekážkového behu s veľmi zaujímavými prekážkami a trasami.
Vráťme sa ešte k športu. Chystáte sa na blížiaci sa Kysucký maratón?
- Kysucký maratón je mojou srdcovou záležitosťou, štartujem na ňom pravidelne už asi 30 rokov, aj keď v poslednom období, vzhľadom k tréningovému zameraniu na polovičnej trati, kde by som mohol bojovať o medailové priečky, ako v minulých ročníkoch.
