Tomáša odmalička brávala mama a jeho, o desať rokov starší brat, do fitnescentra. „Keď som mal asi 15 rokov a mohol som začať cvičiť sám, neváhal som a do troch rokov som bol na mojej prvej bodybuildin súťaži. Najskôr to bol bodyfitness, neskôr aj fitness,“ spomína.
Vždy bol zástancom „healty way of life“ a tak uvažoval, akú prácu robiť, aby sa mohol venovať svojmu najväčšiemu koníčkovi - fitku. „A keď mi vtedy dievčatá vnukli nápad s modelingom a mal som už relatívne dobrú postavu na svoj vek, pokúsil som sa po strednej poslať pár mojich fotiek zo súťaží a môjho prvého fotenia zo stužkových oznámení, do niektorých pražských agentúr,“ hovorí o svojich začiatkoch.
A prečo práve Praha? „Otec, ktorý pochádza z Kysuckého Nového Mesta, tam pracoval a referencie agentúr neboli zlé. Na moje prekvapenie si ma takmer všetky agentúry pozvali na stretnutie. A čo bolo ešte lepšie, všetky mi rovno ponúkli kontrakty. Začal som v Prahe s občasnými foteniami a prehliadkami. Jedno leto som strávil aj v Nemecku.“
Modeling načas prerušila „známosť“
Potom si Tomáš našiel doma v Žiline svoju prvú „real love“. „Ako to často býva, nechcelo sa mi už opúšťať rodné mesto. Tak som sa dal na výšku na Žilinskej univerzite, odbor bezpečnostný manažment. Predpokladal som, že v modelingu jž pracovať nebudem. Na začiatku zimného semestra 4. ročníka nastal po piatich rokoch koniec veľkej lásky. Práve som sa učil na skúšku, keď som počas prestávky našiel na internete inzerát že hľadajú modelov do Číny. Bolo to ako znamenie. Bola to agentúra JAY, v ktorej som doteraz,“ hovorí.
Poslal fotky a vyšlo to. „Čínska agentúra si vyžiadala ďalšie fotografie. Potom ma zavolali z Jay na testshooting s Verou Ardon, ktorej som veľmi vďačný za pomoc a spoluprácu, aj keď dnes už nie sme v kontakte. Za necelý mesiac, keď som mal po skúškach, som už letel smer Peking. Ďalší semester na výške som sa rozhodol robiť externe. Bola to správna voľba. Keďže ma doma nečakala priateľka, ani nezväzovala škola, mohol som začať cestovať“...
Precestoval takmer celú Indiu
Od skončenia školy ubehli takmer dva roky. Tie strávil Tomáš takmer celé v Ázii, na cestách po Číne. „Precestoval som takmer celú Indiu, všetky veľké mestá. Samozrejme, vďaka svojej práci. Škoda, že nie všetky krásy týchto miest som vždy dokázal vnímať naplno. Často je to len cesta z letiska do štúdia či shooting destinácie, potom rýchlo znova na letisko, lebo čaká ďalšie fotenie.“
V Indii strávil spolu 10 mesiacov v 3 turnusoch, v Číne je 11 mesiacov. Tento rok, ak všetko pôjde podľa plánu, by chcel skúsiť USA či Veľkú Britániu. „Uvidím, či sa to podarí“...
Momentálne pracuje v Číne, konkrétne v Pekingu. Krajinu hodnotí ako krásnu a zaujímavú, mesto ako pekné, ale rušné. „Je plné áut, kolóny sú takmer na každej ceste. Dvadsať, tridsaťkilometrový úsek sa tu dá niekedy prejsť za taký čas, ako trvá napríklad cesta zo Žiliny do Bratislavy. Ale je tu nespočetne veľa krásnych miest, ktoré vždy s radosťou objavujem, keď mi náhodou dajú vydýchnuť a mám deň bez fotenia, natáčania či kastingov,“ vraví.
Keď je práca aj zábavou
S Pekingom sa mu spájajú len dobré spomienky. „Človek sa tam môže dostať k fajn „džobom“. Mojím najväčším úspechom bolo fotenie kampane s najuznávanejším fotografom na svete Máriom Testinom pre istú značky whisky. Nedávno som natáčal aj reklamu na známu značku ochranných prostriedkov. Takže čo môže byť lepšie, ako stráviť 15 hodín v posteli s krásnou modelkou a ešte vám za to aj zaplatia,“ hovorí so smiechom. Zároveň dodáva, že všetko sa, samozrejme, deje vo všetkej počestnosti: „Keďže okolo vás je tak 50 - 80 členný tím Číňanov, ktorí na vás pozerajú ako na zjav z nebies“...
Na svojej práci má vraj najradšej pestrosť. „Človek nemá čas nudiť sa, na stereotyp môžete zabudnúť. Každý deň spoznáte množstvo nových ľudí – či už kolegyne, kolegov, alebo ďalších, ktorí sa točia okolo fashion. Okrem toho navštívite nové krásne miesta. Niektoré destinácie, kde sa fotí, sú naozaj nádherné. Môžem povedať, že mám prácu, čo ma ozaj baví. Len netreba mať hneď na začiatku veľké oči. Treba sa držať pri zemi, no zároveň byť sebavedomý a mierny extrovert. Ale všetko s rozvahou. Ako sa hovorí: „Hviezda čo rýchlo zasvieti, väčšinou rýchlo zhasne“.
Mladíkom, ktorí chcú vyskúšať takúto prácu odkazuje, aby nečakali a išli do toho. „Nájdite si najmä dobrú agentúru. To je veľmi dôležité, pretože na Slovensku je veľa takých, ktoré vás „zinkasujú“ hneď na začiatku za book a neviem aké školy chôdze či podobné kurzy. Tým sa to aj končí. Všetko sa naučíte za pochodu, žiadne takéto nezmyselné veci nemusíte absolvovať. Ani raz som na žiadnom kurze chôdze nebol a dnes mám prehliadky na fashionweeku. Len treba na sebe trocha popracovať a niečím sa odlišovať, byť výrazný. Veľmi dôležité je aj naučiť sa angličtinu.
Domov sa vracia veľmi rád
Domov sa Tomáš vždy vracia s radosťou. „Mám perfektných rodičov, ktorí ma odmalička podporovali vo všetkom, čo som robil. Je to dosť ťažké odísť na 3 či 4 mesiace preč od všetkého, čo je vám blízke,“ priznáva.
Vždy sa vracia po mesiaci, dvoch či troch a strávi doma zväčša mesiac. „Čo sa týka Slovenska, mám rád túto nádhernú krajinu. Žijú tam krásne ženy, niekedy mám pocit, že by boli úspešné na všetkých kastingoch. Ale niekedy mi Slovensko príde ako také malé Kocúrkovo. Na tak malú krajinku a počet obyvateľov, ktorý nie je ani polovicou počtu ľudí žijúcich v Pekingu, máme toľko problémov a nedokonalostí. Či už ide o sociálny systém, zdravotníctvo. Zdá sa mi, že keby naša vláda riadila Čínu, tak by zrejme do roka zmizla z mapy sveta,“ konštatuje.
Na cvičenie si vždy nájde čas
Tomášovým koníčkom číslo jedna je fitko. „Trávim v ňom dosť času. Nájdem si naň chvíľu za každých okolností. Či už vstávam o piatej ráno, alebo mám za sebou desaťhodinové fotenie či natáčanie a dve hodiny v taxíku. Fitko musí byť. Napokon, je to aj súčasť mojej práce. Musím prezradiť, že keď už mám voľný čas, čo je vzácnosť zvlášť keď som na cestách, veľmi rád varím. A to takmer denne. Ďalej rád googlim zaujímavé miesta v okolí, kde sa aktuálne nachádzam. Vezmem ruksak a idem objavovať,“ prezrádza.
Ako vraví, pri cestovaní na fotenie, kastingy, strávi človek veľa času vďaka nekonečným kolónam. Podobne je to s čakaním na letisku. Tento čas rád využíva na čítanie, poruke má vždy dobrú knihu. „Ale v zásade môžem povedať, že moja práca a všetko, čo sa „točí“ okolo nej, je zároveň aj mojím koníčkom“. A dokedy sa jej chce venovať? „Tak dlho, ako to pôjde, dokedy sa s ňou budem cítiť komfortne. Našťastie, u mužských modelov je to troška inak, ako u žien. U tých hrá vek dosť veľkú úlohu. U nás je „posunutý“. Už som stretol aj 60-ročneho modela, ktorý začal najlepšie zarábať po 40-tke. Takže uvidím, kde má osud dovedie,“ dodáva.
