ČADCA. Do metropoly Francúzska pozval Kysučanov prezident Asociácie Slovákov a Čechov žijúcich v Paríži Daniel Compagnon spolu s kysuckou rodáčkou, členkou súboru Kysučan, Dankou Jedinákovou, ktorá je v súčasnosti v tomto meste stážistkou. „Chceli, aby sme predstavili náš región, jeho tradičné remeslo - drotárstvo a folklór. V rámci prezentácie sme navštívili neďaleké mesto Meudon-Val-Fleury, poklonili sa pri soche M. R. Štefánika a symbolicky mu do dlane vložili drôtené srdce. Na druhý deň nás prijal na ambasáde veľvyslanec SR Marek Eštok, ktorému sme predstavili tradičné kysucké remeslo, ale i históriu môjho drotárskeho rodu. Za Kysučanov sme mu darovali drôtené srdce, ktoré tak našlo svoj nový domov v Paríži,“ hovorí Juraj Šerík.
V rámci týždňového programu Poznanie regiónu Kysuce v Paríži pripravili v priestoroch asociácie vernisáž výstavy drotárstva, kde Juraj predstavil návštevníkom ukážky prác, ale i svoje diela. Atmosféru umocnil francúzsky folklórny súbor, ktorý sa prezentoval slovenskými piesňami či hrou na fujare.
„Naše účinkovanie sme zavŕšili návštevou základnej školy, kde sme deťom predstavili Kysuce, naše zvyklosti. Každé z nich si udrôtovalo na pamiatku malé srdiečko. Týždeň Kysúc v Paríži pokračoval účinkovaním FS Kysučan. Vzájomné spoznávanie sa prostredníctvom folklóru či zvyklostí nás nielen obohacuje, zároveň spája a vytvára priateľstvo medzi národmi,“ dodáva majster drotár.
Juraj používa pri práci mosadzný drôt rôznych hrúbok. Využíva techniku typickú pre Holánikovsko-Šeríkovský rod. Podpísal sa na ňom fortieľ jeho predkov. Jeho pradedo Jozef Holánik-Bakeľ mal ešte za prvej republiky vo Varšave dielňu, v ktorej pracovalo tridsať ľudí. Vyrábal bežné veci do domácnosti ako habarky a svietniky. Zlomila ho však hospodárska kríza. Keď sa vrátil na Slovensko, vymyslel novú techniku a začal vyrábať šperkovnice a ozdobné veci. V Budatínskom zámku pri Žiline je nainštalovaná jeho stála expozícia. Keďže nemal v remesle nasledovníka, jeho zať musel predtým, ako mu dal svoju dievku za ženu, zložiť drotárske skúšky. Juraj má byť na čo hrdý. Jeho pradeda za krásnu a precíznu prácu ocenil celý svet. Aj v roku 1911 na svetovej výstave v Ríme získal najvyššie ocenenie Gran premio.


