Ako ste sa dostal k vzpieraniu? Aké boli vaše začiatky?
– Ku vzpieraniu som sa dopracoval tak že ma zlanárili chalani či by som nešiel vyskúšať dvíhať činky. Najprv som hrával futbal a v škole aj za školu hádzanú . Ale najviac ma zaujalo vzpieranie tam som sa musel presadiť sám ako jednotlivec a to my učarilo bojovať a zlepšovať sa v tom, čo ma inšpirovalo. Začiatky boli ťažké ako v každom športe, ale pri poctivom tréningu som sa zlepšoval a o rok som sa stal majstrom kraja. To ma posúvalo ďalej, aby som ešte viac trénoval.
Takže športov bolo viac, ale napokon ste sa dopracoval ku vzpieraniu?
- Ako som spomínal, najprv som hrával futbal. Nie že by som bol v tom slabý, už za žiakov sme boli na prvých miestach žiackej súťaží. Za školu som hrával hádzanú, aj tam sme dosahovali pekné výsledky. Musím povedať, že vzpieranie sa stal šport pre mňa číslo jedna, v ňom som sa cítil najlepšie.
Bolo náročné dostať Krásno vo vzpieraní na súčasné pozície? Ako sa teraz vašim vzpieračom v súťažiach darí?
– Ja ako pretekár som bol na vzpieračskej scéne 28 rokov. Ako tréner som začínal ako 30-ročný. Najviac skúsenosti som naberal pri mládeži, kde sa nám podarilo vytvoriť silné družstvo. To ma posúvalo ďalej ako trénera a aj ja som sa pri nich učil. V súčasnosti už vychovávam tretiu generáciu vzpieračov. V posledných rokoch sa Krásno posunulo na špicu vzpierania na Slovensku, kde sú chalani v žiackych a dorasteneckých súťažiach na prvých miestach. Ale zaznamenali sme aj historický úspech v mužskej extralige v roku 2015, keď sme skončili na treťom mieste.
Aké ste mali v aktuálnom roku najlepšie výsledky?
– V tomto roku sme sa len rozbehli a musím povedať že tou správnou nohou dopredu. S mladšími žiakmi vedieme tabuľku po dvoch kolách. Starší žiaci sú na druhom mieste a len jeden bod nás delí od prvého. V kategórii dorastu suverénne vedieme a v extralige mužov sme na štvrtom mieste. V druhej lige mužov na treťom priečke. To je krásny začiatok, asi najlepší aký môže byť. Čaká nás veľa pretekov a M-SR vo všetkých kategóriách, čo som vymenoval. Sme len na začiatku a o každom pohybe vás budeme informovať.
Úspechy žne tréner Škrobian aj v žiackej súťaži. (zdroj: ARCHÍV M.Š.)A čo vy osobne? Pred týždňom ste sa zúčastnili na majstrovstvách Slovenska v kategórii veteránov? Ako ste dopadol?
– Áno, zúčastnil som sa po štvorročnej prestávke na M-SR veteránov v Hlohovci. Ja už si dvíham pre radosť a chcel som si ešte vyskúšať svoje sily na súťaži. Skončil som napokon na druhom mieste a len tri body ma delili od M-SR. V trhu som dostal nad hlavu 95 kg a v nadhode 112 kg. Na takýchto turnajoch sa vždy stretne dobrá partia a máme si čo povedať. Je to relax pre trénerov a pretekárov, ktorí sa vzpieranie venujú dlhé roky.
Čo vás v tomto roku (alebo sezóne) ešte čaká a aké si dávate ciele?
– V tomto roku nás čakajú M-SR všetkých kategórii od žiakov po mužov. Veľa pohárových turnajov a dôležitý je turnaj V-4 ktoré sa bude konať v Poľsku druhý júlový týždeň. Najdôležitejšie preteky budú v septembri ME do 15 a 17 rokov taktiež v Poľsku.
Okrem toho, že sa staráte o vzpieračov Krásna, plníte aj funkciu reprezentačného trénera. Čo všetko to obnáša a aké výsledky už máte za sebou?
– Starám sa o chlapcov v našom klube a taktiež som už vychoval veľa reprezentantov napr. Peter Polášek momentálne pôsobí vo VŠC Banská Bystrica. Patrik Broda, Matej Poštek Samuel Paulus, Matej Poláček Vladimír Kubala títo všetci pretekári sa zúčastňujú na najvyšších súťažiach ako sú M-SR,ME,MS a V-4. Výsledkov sme už ako klub dosiahli veľa, či už v ligových alebo v pohárových súťažiach doma i v zahraničí. Je toho naozaj veľa a nedá sa to všetko spomenúť. Som asistent trénera mládeže a pôsobím ako člen vo výkonnom výbore SZV už tri roky.
Miroslav Škrobian (druhý zľava) počas ME vo Švédsku. (zdroj: ARCHÍV M.Š.)Dá sa všetko toto skĺbiť aj so súkromným životom, rodinou?
– Niekedy je toho na mňa naozaj veľa. Zatiaľ som na to sám, nie že by mi nikto nepomáhal, ale to bremeno si nesiem sám a je to aj vidieť na našich úspechoch či v trenérstve alebo v súťažiach. Chlapci sa posúvajú na tie najlepšie miesta a za to som im vďačný, že sme taká dobrá vzpieračská rodina.
Ak nie ste v práci či posilňovni, ako relaxujete a trávite voľný čas?
– Väčšinu času trávim v posilňovni a taktiež skoro každý týždeň niekam cestujeme na preteky. Som teda dosť vyťažený a veľa času na oddych nemám. Ak sa predsa len nejaký nájde, tak som s mojou rodinou, ktorá ma vo všetkom podporuje. To ma posúva ďalej.
Máte nejaké životné motto, ktorým sa riadite?
– Neriadim sa ničím, ono to príde samo a tak to aj v živote chodí raz ste hore a potom zas niekde dolu. Taký stred je asi najlepší, ale každý chce dosahovať čo najlepšie výsledky vo všetkom čo ho v živote baví.
