Reč je o 17-ročnej huslistke Lare Šamajovej, ktorú ste v posledných dňoch mohli stretnúť na podujatiach Krásno hľadá talent alebo Kysuce majú talent 2016...
Pred pár dňami ste sa zúčastnili súťaže Kysuce majú talent. Oproti minulému roku však prišla veľká zmena, keď ste namiesto súťaženia boli v porote. Ako sa vám páčili vystúpenia jednotlivých finalistov?
– Vystúpenia boli pôsobivé a sedieť v porote bola pre mňa nová skúsenosť, ktorá ma obohatila. Vybavili sa mi pocity z minulého roka. Napríklad tréma, ktorá sa ma na chvíľu zmocnila a opadla, akonáhle som začala hrať. Ale vráťme sa k tohtoročným finalistom. Každé vystúpenie vyvolalo vo mne iné emócie. Cítila som hlavne obrovskú snahu a súťaživosť finalistov prejaviť sa čo najpresvedčivejšie a páčili sa mi všetci. Obzvlášť oceňujem u každého odvahu rozhodnúť sa a prísť sa ukázať. Na vlastnej koži viem, aká je to zodpovednosť.
Ešte pred sledovaním a hodnotením vystupujúcich ste sa predstavili ako hosť večera divákom. Čo ste im zahrali?
– Zahrala som jednu zo skladieb s názvom Beyond the Veil od mojej obľúbenej americkej huslistky Lindsey Stirling, ktorá je mojou veľkou inšpiráciou už niekoľko rokov. Jej hudba ma na prvé počutie tak očarila, že od tej chvíle sa mi otvorili nové obzory a začala som poriadne cvičiť.
Vráťme sa však k vašej kariére. Kedy ste začali hrať na husle, kto vás k tomu priviedol?
– Nie som si istá slovom kariéra. Každopádne, za moje hudobné začiatky ďakujem mojim vnímavým rodičom, ktorí si už v útlom veku všimli môj hudobný sluch a rozhodnutie, že budem hrať na husliach, padlo od mojej maminy. Keďže oco je tiež hudobník – violončelista, začala som sa v tomto svete už odmalička pohybovať. Vtipné však je, že v prvých začiatočných rokoch obetovala svoju trpezlivosť pri mojom cvičení na husliach moja mamina, hoci ona hrala na klavír. Na to nikdy nezabudnem. Boli však chvíle, keď ma často opantávala lenivosť, pretože nie všetky skladby sa mi páčili, preto som málo cvičila. Teraz už viem, že správny hudobník by mal poznať každý žáner hudby.
Ako často trénujete, ako vyzerá taký tréning na husliach?
– Hoci som študentkou tretieho ročníka bilingválnej sekcie Gymnázia J.M. Hurbana v Čadci, ZUŠ navštevujem stále. Mojím učiteľom, ktorého si vážim a mám ho veľmi rada, je Anton Pohančeník. Na hodinách u učiteľa sa venujem klasickej hudbe. Zdokonaľujem sa v Kysuckom komornom orchestri a doma si sama cvičím skladby od Lindsey Stirling – doslova si to užívam. Keď ma skladba nadchne, tak hrám aj niekoľko hodín vkuse, kým to nedám.
Ktoré sú vaše najväčšie úspechy, je to práve vaše víťazstvo v súťaži Kysuce majú talent?
– Mojím najväčším úspechom je zistenie, že husle ma budú sprevádzať celým životom. Tento fakt som si uvedomila až na strednej škole. Sčasti za to vďačím aj môjmu učiteľovi, no a, samozrejme, mojim obetavým rodičom. Víťazstvo v súťaži Kysuce majú talent posilnilo moju sebadôveru v tejto oblasti, a to je moja motivácia – ísť ďalej.
Kde všade ste už vystupovali?
– Vystupovala som na rôznych regionálnych a mestských kultúrnych podujatiach, ale aj v škole na gymnáziu.
Aké sú vaše ďalšie plány?
– Vlastne som to už spomínala. Chcem sa husliam určite venovať aj naďalej. Vyštudovať okrem iného aj konzervatórium, aby som spoznala pocit profesionálneho huslistu. No a mojím momentálne najväčším snom je osobne sa stretnúť s Lindsey Stirling, pretože jej hudba ma napĺňa, neustále inšpiruje a s radosťou cvičím každú jej skladbu. Je pre mňa vzorom svojou osobnosťou, pracovitosťou, skromnosťou a humorom. Kiež by som jej za toto všetko mohla poďakovať na pódiu, lebo v mnohom ovplyvnila môj život.
