Iba pred pár týždňami ste dosiahli ďalší úspech v podobe titulu majstra Slovenska v kategórii veteránov. Ako s odstupom času hodnotíte svoj výkon?
– Svoj výkon hodnotím asi tak, že mi to nevyšlo podľa mojich predstáv, ale nemal som veľa času na tréning a zdravotne to tiež nie je úplne v poriadku. Do budúcna, ak mi bude zdravie ako tak slúžiť, chcem sa ešte zlepšovať a pracovať na sebe. Verím, že budúci rok bude repete.
Ako by ste zhodnotili prácu trénera Miroslava Škrobiana, pod ktorým ste pôsobili v Krásne?
– Trénoval som v Krásne, ale už trénujem v našom novom klube v KNM, i keď tento rok súťažím ešte za Krásno. Miroslav Škrobian nám dal príležitosť začať opäť trénovať u nich, za čo sme mu vďační. Dúfam, že sa mu aj odvďačíme dobrým výkonom v celoslovenskej mužskej druhej lige. Miroslav je skvelý človek a výborný tréner, ktorý išiel od nuly a ide si svojou cestou. Jeho prácu, čas a obetu vidieť na krásnych výsledkoch jeho zverencov už od malých žiakov, dorastu, juniorov a mužov. Patrí mu za to veľká úcta.
Priblížite nám svoje športové začiatky?
– Začínal som ako žiačik a vyskúšal som veľa športov od karate cez futbal či atletiku, až som začal kvôli kamarátovi chodiť na vzpieranie do Radole. Tam bola liaheň vzpieračských talentov. Na vzpieranie som začal chodiť od desiatich rokov. Vždy som však chcel byť hokejista, no nevyšlo mi to. Pri vzpieraní som ostal, lebo po pár tréningoch som tomu úplne prepadol. Veľa ľudí ani nevie, čo to vlastne vzpieranie je. Myslia si, že je to iba o železách, veľkých váhach, o zraneniach a že budem malý, ale o tom inokedy.
Začiatky so vzpieraním. (zdroj: ARCHÍV P.P.)Okrem vzpierania sa venujete aj hokejbalu. To je trochu odlišný typ športu, nie?
– Áno, hrávam hokejbal, pretože sme ho vždy hrali na ulici a preto, že je to náhrada ľadového hokeja. Veľmi ma to baví a je to pre mňa do určitej miery aj relax. Dokonca som získal aj viacero titulov a ocenení.
V súčasnosti v drese Empire Okružná. (zdroj: MARCELA GAJDOŠOVÁ)Stále však to nie je všetko, čo sa týka vašich športových aktivít. Čomu sa ešte venujete?
– Áno, veľa športujem, pretože športom relaxujem od dnešných problémov a starostí. Pretek Spartan bola taká výzva urobiť niečo iné, nové, tak som to skúsil. Hneď prvý rok som si odbehol spartanský šprint, super a aj beast a získal som spartanskú trifectu. Plány mám momentálne iba čo sa týka vzpierania. Ako som už spomenul, založili sme nový klub vzpierania v KNM a venujeme sa hlavne deťom a mládeži, to je naša budúcnosť. Budúci rok už chceme začať súťažiť a čaká nás veľa prace, či už s prípravou, tréningmi a zariadením telocvične. U nás malo vzpieranie širokú základňu, no z nejakých dôvodov tu zaniklo. Preto chceme tento šport v Kysuckom Novom Meste obnoviť a zároveň osloviť širokú verejnosť a hlavne mládež. U nás v klube vzpierania sú všetci vítaní. Nech ma opäť KNM veľa dobrých vzpieračov, športových úspechov a dobré meno, ako voľakedy.
S medailami za pretek Spartan. (zdroj: ARCHÍV P.P.)Či už vzpieranie, ale aj hokejbal či preteky Spartan dávajú poriadne zabrať telu športovca. Ako sa pripravujete na športové aktivity?
– Trénovaniu sa venujem počas celého týždňa. Okrem toho, že sa venujem deťom, mládeži a dospelým, tak trénujem, samozrejme, aj ja trikrát do týždňa vzpieranie. Ako sa regenerujem? Doma pri rodine. Čo je to regenerácia? Nie je čas (úsmev).
Máte nejaký športový vzor, alebo ich je aj viac? A čo životné krédo?
Športových vzorov je veľa, ale, samozrejme, najväčšími sú predsa naši tréneri a hlavne odmalička pán tréner Karol Masnica, ktorý už nie je, bohužiaľ, medzi nami. Vlastne kvôli menu sme sa dali do toho. Mojím ďalším vzorom je pán tréner Pavel Khek, ktorý ma trénoval v českom Havířove, bol to vzpierač svetovej triedy. A, samozrejme, aj Miroslav Škrobian, pretože dokázal z ničoho urobiť niečo. To by sme chceli dokázať aj my spolu so zakladateľom klubu a dobrým priateľom Vladkom Vráblom.A moje životné krédo? Určite sa netreba vzdať a vek je iba číslo. Možno niečo z latinčiny „DUM SPIRO SPERO“ – teda pokiaľ dýcham, dúfam.
Peter má v zbierke množstvo ocenení. (zdroj: ARCHÍV P.P.)
