Vždy po sezóne si aj športovec zvykne zhodnotiť uplynulý ročník. Aký bol ten váš, či už z pohľadu hráčky, alebo aj družstva?
– V Nitre už hrám 4. rok, prvé tri roky som hrala za COP Nitra a chodila som na športové gymnázium. S prestupom na vysokú školu som prestúpila do druhého extraligového nitrianskeho družstva, kde som prvú sezónu. Ako tím sme veľmi dobrý kolektív, kde som spokojná, ale, ako sa hovorí, všetko má svoje chyby, takže ani tu to nie je vždy najľahšie. Som najmladšou hračkou družstva, takže to má aj nejaké nevýhody – stavanie siete, nosenie lekárničky, a tak podobne. Máme v družstve skúsené hračky, ktoré majú 27 – 30 rokov, jednu legionárku, takže, mám sa od koho učiť. Hrala som v základe libero, síce nie post, ktorý je ,,môj“, ale popasovala som sa s tým. Určite to nie je ale také, ako keď si ako smečiarka celý zápas „odbúcham“.
Lucia je najmladšou hráčkou Volley project UKF Nitra. (zdroj: ARCHÍV L.P.)Poďme trochu do blízkej budúcnosti. Aké si kladiete, čo sa volejbalu týka, ciele?
– Ciele do budúcna? Tak, hrám najvyššiu slovenskú súťaž. Ak ostanem na Slovensku, určite cieľom bude získať medailu, od ktorej sme boli tento rok veľmi blízko. Alebo určite mojím cieľom je si zahrať v zahraničí. Momentálne mám ponuku do USA, takže zvažujem aj tú variantu. Má to však aj svoje nevýhody.
Dá sa ženský volejbal robiť na Slovensku úplne profesionálne?
– Určite sa dá robiť aj na Slovensku profesionálne, ale nie v takej kvalite, ako v zahraničí. Volejbal na Slovensku nie je až taký populárny šport, takže je ťažké sa presadiť. No skúsených trénerov je aj na Slovensku dosť, len problém je s peniazmi. Každý, kto chce hrať profesionálne, potrebuje mať za to aj zaplatené. V mužskom volejbale to tento rok v Nitre vyrástlo na profesionálnu úroveň, tak snáď si z toho zoberú príklad aj ostatné družstvá a súťaž pôjde výkonnostne len a len hore.
Neláka vás spojenie volejbalu a zahraničného angažmánu?
Ako som už spomínala, láka veľmi, len by som chcela najskôr vyštudovať aspoň bakalára, ale hovorím, možno to príde aj skôr.
Ako si spomínate na svoje začiatky s volejbalom?
– Začiatky boli podľa mňa najkrajšie časy, keď som si myslela, že chodím na krúžok volejbalu a je to super. Mala som super trénerov, Grambličkovcov, vďaka ktorým som to dotiahla až sem. Určite to s nami nemali ľahké, sama teraz trénujem prípravku a keď vidím, aké sú tie baby lenivé a na všetko majú nejakú odpoveď, obdivujem ich, že to s nami zvládli.
Foto z turnaja v roku 2011 v Žiline za 1. miesto zo 16 družstiev (Lucia tretia zľava v drese Čadce) (zdroj: ARCHÍV E.G.)Čo vy a beach volejbal? Ako sa pozeráte na pomerne veľký boom plážového volejbalu?
– Beach v lete hrávam veľmi často, minulý rok som hrala pár turnajov aj so sestrou Simonkou, alebo ženské s Jankou Šimanicovou. Je to také odreagovanie po celej sezóne v hale. Beach volejbal som sledovala len trochu, ale je to paráda, že máme také zastúpenie aj za Slovensko. Dievčatám držím palce, aby to dotiahli čo najďalej.
V Čadci sa chystá generačný turnaj volejbalistiek. Plánujete sa ho zúčastniť?
– Generačný turnaj je veľmi dobrá akcia, kde stretnem všetkých, s ktorými som v Čadci vyrastala, takže určite sa prídem pozrieť. Ešte neviem, či aj hrať.
Sledujete volejbalové dianie v Čadci? Ste s niekým v kontakte?
– Mala som prehľad aj o tom, čo sa deje v Čadci. Sestra hrávala tie nižšie kategórie, to som bola informovaná, a ženy som tiež sledovala, ako sa im darí. Priamo v kontakte som s pár bývalými spoluhráčkami, hlavne s Jankou Šimanicovou a Aďkou Franekovou, ktorá je ale momentálne v zahraničí.
Ako trávite svoj voľný čas a existuje nejaké životné motto, ktorým sa riadite?
– Voľný čas? Tak toho je tak strašne málo, že väčšinou oddychom s kamarátmi alebo cestujem domov a strávim ho s rodinou. Ale ako som už hovorila, sme veľmi dobrý kolektív a veľa času strávime spolu aj s chalanmi volejbalistami, takže tvoríme takú dobrú veľkú partiu a občas zavítame aj do mesta sa zabaviť, alebo len tak posedieť.
