Aké boli vaše futbalové začiatky?
– S futbalom som začal ako šesťročný v žiackych kategóriách na Svrčinovci. Neskôr som dostal ponuku hrávať v mladšom doraste v Čadci, ktorý trénoval Ján Piňo. V čadčianskom doraste som odohral dve alebo tri sezóny. Po vojenčine som sa opäť vrátil do Čadce, kde sme hrali krajské majstrovstvo. Po roku sme pod trénerom Strapáčom postúpili s Čadcou do tretej ligy. Od tej doby sa vlastne v Čadci neustále hráva tretia liga. Po dvoch rokoch v tretej lige som mal ambíciu ísť si zahrať ligový futbal. Mal som viacero ponúk, no napokon som sa dohodol so Žilinou, kde som pôsobil dva roky. Neskôr som hrával futbal aj v Nových Zámkoch, aby som sa opäť vrátil do Čadce. Tu som pôsobil pod trénerom Jarom Šebíkom. Po dvoch rokoch prišla ponuka z druholigovej Karvinej. Po jednej sezóne som opäť prišiel na Slovensko, najskôr som pôsobil v Novákoch a poslednýkrát som sa vrátil do Čadce, kde doposiaľ pôsobím.
V súčasnosti ešte stále hrávate v B-mužstve Čadce. Ako sa vám a mužstvu darí v šiestej lige?
– V tíme sa cítim veľmi dobre, roky síce pribúdajú, ale po kondičnej aj hernej stránke sa mi darí. Na Horelici máme solídne mužstvo, zložené z veľmi dobrých hráčov. Ľudia okolo futbalu na Horelici sa oň starajú. Je tam celkovo prajná atmosféra a cítim sa tam naozaj veľmi dobre. Chceme hrať dobrý futbal a víťaziť. Nehovoríme o postupe, ale v prvom rade chceme potešiť našich priaznivcov pekným futbalom.
Keď si spomeniete na najkrajšie futbalové obdobie počas vašej bohatej hráčskej kariéry, ktoré by to bolo?
– Určite by som povedal, že to bolo vtedy, keď sme hrali so Žilinou o postup z druhej do prvej ligy. Samozrejme, ligové zápasy mali svoj náboj a jedným z vrcholov bol zápas v Trnave, kde sme hrali v eufórii a bolo tam veľa ľudí. No najviac si asi cením pohárový zápas Žiliny, kde som nastúpil proti tímu Olympique Lyon.
Popri stále aktívnej hráčskej kariére sa však venujete aj trénovaniu žiakov Čadce. Ako sa vám darí?
– Trénujem kategóriu U15, teda starších žiakov. No hrávame s ročníkom 2002, čo znamená, že chlapci sú o rok mladší. Využívam iba štyroch chlapcov, ktorí sú ročník 2001. Srdce tímu však tvoria mladší hráči. Sme v druhej lige nováčik, väčšina chlapcov hrala ešte minulý rok na šírku ihriska. Ak by som zhodnotil doterajšie pôsobenie tímu, tak si počíname veľmi dobre a v tabuľke sme zatiaľ na štvrtom mieste. Ak by som mal viac charakterizovať tím, sú tam veľmi solídni a talentovaní hráči, ktorí by mohli mať pred sebou slušnú kariéru. Sledujú ich už aj ľudia zo Žiliny, Senice, kam nám odišiel už jeden hráč. Na poslednom derby zápase proti KNM sa boli na tím pozrieť ľudia z Trenčína, ktorí majú podľa môjho názoru zopár hráčov vytipovaných.
Vidíte práve pri trénovaní svoju budúcnosť?
– Trénovanie ma neskutočne baví. Tak, ako ma baví futbal ako hráča, tak trénovanie ma veľmi chytilo a napĺňa ma. Do budúcna by som si chcel spraviť licenciu a uvidí sa. Určite by to však nebola „funkcionárčina“, ktorej by som sa chcel venovať. Trénovanie však áno.
Existuje nejaké športové motto, ktorým sa riadite?
– Športové srdce, športový duch.
