Šikovná útočníčka, ktorá počas sezóny vybojovala s tímom ŠK 98 Pruské extraligový titul, nám porozprávala o svojej doterajšej kariére...
Počas uplynulej sezóny ste sa zúčastnili majstrovstiev sveta žien vo Fínsku. Bol to váš prvý vrcholný šampionát?
– Pred dvoma rokmi som hájila farby Slovenska na majstrovstvách sveta junioriek, ktoré sa hrali v Poľsku. Medzi ženami, teda v kategórii dospelých, to boli moje prvé majstrovstvá a považujem ich zatiaľ za vrchol svojej florbalovej kariéry.
Ako sa vám v Tampere celkovo darilo?
– Ovládli sme základnú skupinu, kde sme narazili na Rusko, USA a Holandsko. Následne sme vyhrali aj najdôležitejší zápas s dievčatami z Nórska. Žiaľ, v spanilej jazde nás zastavilo Lotyšsko. Kebyže vyhráme tento zápas, splnili by sme náš cieľ, čo bolo umiestnenie do 5. - 6. miesta.
Družstvo žien na MS vo Fínsku. (zdroj: ARCHÍV AŠ)Ktorý zápas považujete za najvydarenejší, naopak, ktorý vám vôbec nevyšiel?
– Určite to je spomínaný zápas s Nórskom. Tento duel rozhodoval o tom, či skončíme v prvej osmičke tímov, alebo budeme bojovať o záchranu. Nevyšiel nám zápas s Lotyšskom, ktorý sme prehrali na samostatné nájazdy. Škoda, v prípade víťazstva sme mohli bojovať o 5. a 6. priečku. Takto sme bojovali „len“ o 7. – 8. pozíciu, kde sme nestačili na dievčatá z Poľska a obsadili sme tak konečné 8. miesto. Samozrejme, narazili sme aj na niekoľkonásobné víťazky MS – Švédky, s ktorými sme vysoko prehrali, no ony sú predsa len o niekoľko úrovní vyššie. Sú rýchlejšie, agresívnejšie, technicky vyspelejšie a my sme na tento tím ešte nedozreli. Preto nepovažujem tento zápas, napriek výsledku, za katastrofu, práve naopak, každá si z tohto zápasu zobrala mnoho skúseností, ktoré sa nám budú hodiť v budúcnosti.
A čo váš osobný výkon?
– Hrala som v tretej formácii. Nerada však hodnotím svoj osobný výkon, to nechávam na kompetentných. Snažila som sa dať do zápasov všetko, veď byť prospešná pre tím je vždy mojou prioritou.
Slovensko ste tak reprezentovali aj na MS junioriek, aj na MS žien. V čom je ten dospelácky florbal rozdielny?
– Vždy to bolo, je a aj bude ťažké. S pribúdajúcim vekom sa človek zlepšuje a naberá skúsenosti, ale nedá sa to ani nejako porovnať. Jednoducho, na MS siaham vždy na dno svojich síl ako každá z nás v reprezentácii.
Andrea Šidlová (vpravo) spoločne so spoluhráčkami v kabíne na MS v Helsinkách. (zdroj: ARCHÍV AŠ)Program majstrovstiev bol určite náročný. Mali ste čas si pozrieť mesto prípadne okolie?
– Bývali sme priamo v meste, a tak sme si ho trošku užili pri ranných rozbehoch a rozcvičkách v parkoch a okolí. Mali sme však aj krátky rozchod, v jeden večer sme šli pozrieť miestne vianočné trhy a v rámci teambuildingu nám tréneri pripravili Laser Game priamo v centre mesta, takže niečo málo sme si aj pozreli. Obrovský zážitok pre mňa a celý kolektív bol fakt, že s nami cestovali aj redaktori RTVS, ktorí s nami robili rozhovory po každom zápase a prinášali našim fanúšikom na Slovensku rôzne informácie zo zákulisia.
Vráťme sa k vašim začiatkom. Ako ste sa k tomuto športu dostali?
– Skúšala som viacero športov, či už tenis, futbal alebo atletiku. S atletikou som začínala v Kysuckom Novom Meste pod vedením Michala Vlčeka, ktorý sa okrem florbalu venuje aj kondičným tréningom. Práve on pomáhal v atletickom klube Milanovi Slivkovi, ktorý ma trénoval atletiku. Po tréningoch sme na záver vždy hrávali nejaký doplnkový šport, ktorým bol aj florbal. A práve tam si ma Michal Vlček všimol. Videl, že ma atletika až tak nebaví a mám talent na florbal. Odvtedy sa tomuto športu venujem už päť rokov. Absolvovali sme množstvo zápasov, turnajov, boli to skvelé začiatky.
Aké sú vaše najväčšie úspechy a čo by ste chceli v tomto športe ešte dosiahnuť?
– Určite je to spomínaná účasť na svetovom šampionáte vo Fínsku. Nomináciu medzi ženskou elitou som si zaslúžila, pretože som počas sezóny v klube nazbierala množstvo bodov za góly a asistencie. Chcela by som sa dostať na budúcoročné majstrovstvá sveta, ktoré budú v Bratislave. Bol by zážitok hrať pred vlastným publikom. Druhým blízkym cieľom je obhajoba titulu v extralige žien s tímom ŠK 98 Pruské.
Andrea Šidlová v reprezentačnom drese. (zdroj: ARCHÍV AŠ)Ostávate v klube ŠK 98 aj v nastávajúcej sezóne?
– Verím, že áno. Tento rok som hrala za Pruské na hosťovaní. Dúfam, že od novej sezóny už pôjdem do tohto klubu na prestup.
Študujete v Banskej Bystrici, hrávate za Pruské. Ako a s kým sa pripravujete na zápasy? S tímom asi moc času netrávite...
– Piatky chodím na tréningy do Pruského, pretože jedine ten tréning stíham. Dúfam, že v ďalšom ročníku dostanem lepší rozvrh a budem môcť ísť domov skôr. Rozmýšľam aj nad individuálnym študijným plánom. Doteraz to bolo tak, že som trénovala skôr individuálne, hlavne kondičné tréningy. Keďže študujem aj telovýchovu, tak som mala pohyb takmer každý deň aj v rámci vyučovania. S babami, či sme spolu krátko alebo dlho, sa vieme zabaviť, zasmiať, často si aj píšeme. Ale ak mierila otázka na techniku a prácu s hokejkou, tak to vždy doháňam cez víkend alebo vo voľnom čase v podobe miešania loptičky alebo obchádzaním kužeľov. Je veľmi veľa cvičení, dostali sme od reprezentačných trénerov zásobník cvikov na zlepšenie techniky. Vždy sa dá, keď sa chce.
Čo pre vás celkovo znamená florbal?
– Je to pre mňa viac než hra. Sú to emócie, je to perfektná hra, rýchla, tímová. Florbal je pre mňa proste všetko.
