VYCHYLOVKA. Kysucký skanzen sa nachádza v turisticky zaujímavej oblasti severozápadného Slovenska v pohorí Kysucké Beskydy, patriaceho do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Leží v malebnom prostredí doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica – Vychylovka. Základný kameň položili 11. októbra 1974.
Väčšina pamiatok pochádza zo zatopených obcí
„Stála národopisná expozícia v prírode sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny, prezentuje spôsob života a ľudovú kultúru na Kysuciach v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia. Pri jej budovaní sa prihliadalo na historické osídlenie Kysúc na základe valaskej a kopaničiarskej kolonizácie,“ informuje etnograf Kysuckého múzea Alojz Kontrik. Podľa jeho slov prioritná bola aj záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z Kysúc, najmä z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré zanikli v dôsledku výstavby vodnej nádrže v Novej Bystrici.
Areál skanzenu ma rozlohu 18 979 m2, postavili tam 35 objektov, ktoré pochádzajú z rôznych oblastí Kysúc. Okrem dnes už neexistujúcich obcí Riečnica a Harvelka sú tam objekty z obcí Oščadnica, Zborov nad Bystricou, Klubina, Korňa a Dunajov. V areáli sa zachovali aj pôvodné, ktoré slúžili ako sezónne stavby. Takzvané cholvárky dokumentujú vývoj sezónnych obydlí na Kysuciach. Z premiestnených solitérov a celkov možno spomenúť obytný dom z Oščadnice datovaný rokom 1806, dvojpriestorový dom pre lesných robotníkov z Dunajova, murovaný kostolík – kaplnku Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou z prvej polovice 19. storočia. Najviac objektov je práve zo zátopovej oblasti Riečnice a Harvelky. Sú to prevažne obytné domy a hospodárske budovy z osád Rybovia, Do Potoka, Hruškuliakovia, Poništovia a Romanovia.
„Možno povedať, že kysucký skanzen prezentuje najucelenejšiu kolekciu týchto originálnych architektonických prvkov charakteristických pre oblasť severozápadného Slovenska,“ vysvetľuje etnograf. Významný prvok v interiéri ľudového domu tvoria pece a ohniská. Skanzen vo Vychylovke je jediným na Slovensku, ktorý ma v domoch zrekonštruované autentické funkčné pece. Počas sezóny sa na nich pripravujú tradičné ľudové jedlá. Pec slúžila nielen na pečenie chleba, pripravovali sa na nej jedlá, vykurovala interiér, tiež na nej odpočívali deti. Tie na nej spávali najmä v zimných mesiacoch,“ dodáva etnograf.
Súčasťou je aj úzkorozchodná lesná železnička
K skanzenu neodmysliteľne patrí historická lesná úvraťová železnica s unikátnym úvraťovým systémom celosvetového významu. V minulosti spájala Kysuce s Oravou. „Návštevníci môžu vidieť nielen dômyselný úvraťový systém prekonávania výškového rozdielu 217, 69 m, ktorý striedavo vagóny ťahá a tlačí, ale aj nostalgicky zažiť jazdu vláčikom, ktorý ťahá parná, alebo motorová lokomotíva. Od vlaňajšieho roka zo zastávky stanica Skanzen do stanice Sedlo Beskyd premáva drezina V 760/2004 - ľahké koľajové vozidlo s kapacitou 10 osôb,“ hovorí vedúca skanzenu Janka Berešová.
Stanica Beskyd sa nachádza 939 metrov nad morom, kde je vyhliadková veža s fascinujúcim pohľadom na nádhernú kysuckú a oravskú prírodu a nová goralská drevenica, ktorú si návštevníci takisto môžu pozrieť. Celá jazda trvá približne 2 hodiny. „Vlani sa odviezlo na vláčiku 52 858 návštevníkov a jazdu na drezíne si vychutnalo 1 850 cestujúcich,“ informuje Berešová.
Počas sezóny ponúka toto múzeum v prírode množstvo tematických programov. Za vlaňajší rok navštívilo skanzen a železničku celkom 91 081 návštevníkov. „Ak to porovnáme s predchádzajúcim, stúpla návštevnosť o 8 563 ľudí. No nie sú to len objekty ľudovej architektúry, ktoré lákajú turistov, ale najmä víkendové tematické programy zamerané na klenoty a bohatstvo zvykov a tradícií našich predkov. Na tento rok sme naplánovali 29 podujatí, z toho jedno bude v decembri, kedy už po štvrtýkrát predstavíme skanzen v zimnom šate,“ uzatvára manažérka kultúry Kysuckého múzea v Čadci Darina Hnidková.
(zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)
(zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)
(zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)
