ČADCA. Údolím rieky Kysuce vedie rozostavaná diaľnica. Keď ju dokončia, bude dlhá 50 kilometrov. „Tí, ktorí pripravujú projekty a koncepty výstavby diaľnic sa pramálo zaoberajú dopadom týchto nových masívnych cestných telies na hydrológiu rieky Kysuca počas povodní a sucha. Z diaľnice sa odvádza všetka dažďová voda do najbližšieho potoka a tie sa zlievajú do rieky,“ vysvetľuje známy hydrológ Michal Kravčík.
Môžu vznikať lokálne záplavy
Podľa jeho slov odtečie v čase extrémnych prívalových dažďov do drobných vodných potokov viac ako 100-tisíc kubíkov dažďovej vody, čo môže presiahnuť kulminačný prítok do rieky Kysuca 50 kubických metrov za sekundu. Na drobných vodných vlásočniciach, napríklad v Skalitom či Čiernom, to môže byť, ako tvrdí, hotová pohroma v súvislosti s lokálnymi záplavami. „Môžu vznikať aj na miestach, kde sa predtým nevyskytovali,“ vraví.
Ako sa vyjadril systém výstavby diaľnic má však oveľa vážnejší vplyv na vysušovanie celého údolia rieky Kysuca. „Rigoly i zberné kanalizačné potrubia, ktoré zbierajú dažďovú vodu z diaľnice, totiž v priebehu jedného roka odkanalizujú z povodia viac ako 600-tisíc kubíkov vody. Diaľnica zásadným spôsobom zníži zásoby podzemných vôd na Kysuciach. Odhadujeme, že sa v priebehu jej 30-ročného fungovania znížia zásoby podzemných vôd o približne 5 miliónov kubíkov.“
Diaľnica zrejme ovplyvní aj teplotný režim krajiny
Hydrológ vraví, že diaľnica na Kysuciach zrejme ovplyvní aj teplotný režim krajiny. Päťdesiatkilometrový úsek bude v horúcom lete pôsobiť ako malá elektráreň o výkone takmer 8 MWh. Okolité prostredie sa tak bude prehrievať. Konštatuje, že všetky spomínané vplyvy sa mali definovať v environmentálnom posudzovaní vplyvu diaľnice na životné prostredie Kysúc. „Výsledky sa mali premietnuť do riešení ako vyvolaná investícia s vybudovaním vodozádržných opatrení, ktoré by jednorazovo dokázali v čase intenzívnych dažďov zadržať približne 100-tisíc kubických metrov dažďovej vody v štruktúrach krajiny a ročne vracať do malých vodných cyklov minimálne 600-tisíc kubíkov vody. Tretinu na doplňovanie zásob podzemných vôd a ďalšie dve na posilnenie výparu, aby sa zmiernila produkcia citeľného tepla z diaľnice.“
Minuloročné horúčavy a sucho by nás mali varovať
„Žiaľ, takéto vplyvy výstavby diaľnic na životné prostredie neobsahuje projektová dokumentácia ani jedného úseku diaľnic. Keď som pred niekoľkými rokmi oslovil ministerstvo dopravy aké je to dôležité, dostal som odpoveď, že dopravná infraštruktúra nemá žiadny vplyv na zvyšovanie povodňových rizík i rizík sucha a zmeny klímy.
Minuloročné horúčavy a sucho na Slovensku by nás mali varovať, aby sme urýchlene do všetkých investičných zámerov na celom území Slovenska a teda aj na Kysuciach, ktoré asfaltujú, betónujú a kanalizujú zemský povrch, prijali opatrenia, ktoré zabránia vysychaniu Slovenska, rastu extrémov v počasí i povodní,“ dodáva.
Chcú, aby sa opatrenia na zmeny klímy zvažovali v procese prípravy
Na názor sme sa spýtali aj ministerstva dopravy. „Proaktívny prístup k otázke zmeny klímy už v čase plánovania projektov vnímame ako vhodnejší a tiež ekonomicky menej náročný ako neskoršie vynakladané prostriedky na prevádzkovanie a údržbu cestnej siete. Preto je nevyhnutné, aby sa zvažovali v procese prípravy a plánovania výstavby, resp. modernizácie dopravnej infraštruktúry. Aby sa tak zabezpečilo, že investície v sektore dopravy budú odolné voči klimatickým zmenám a prírodným katastrofám, ktoré so sebou prinášajú,“ informoval komunikačný odbor.
Adaptačné opatrenia, ktoré zabezpečuje ministerstvo dopravy, sú vraj vhodne kombinované s tzv. zmierňujúcimi opatreniami a predstavujú postupný proces transformácie na ekologicky priaznivejší systém dopravy. „V rámci programového obdobia 2014-2020 (t.j. cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra) je nevyhnutnou súčasťou pre tzv. veľké projekty (napríklad aj D3) posúdenie vplyvu zmeny klímy. Zároveň sa posudzuje, ako je projekt odolný voči rôznym prejavom počasia, pričom sa berie do úvahy zmena klímy v danom území,“ informovalo ministerstvo.
Bude sa robiť primárne posúdenie podľa smernice o vodách
Podľa ministerstva dopravy sa vyžaduje, aby sa faktor zmeny klímy bral do úvahy už v rámci začiatočných fáz prípravy projektu. Na tento účel sa údajne vypracovala samostatná metodika na základe metodických príručiek EK, podľa ktorej budú budúci prijímatelia vo fáze prípravy projektov postupovať. „Vzhľadom na fakt, že ide o novú požiadavku, väčšina súčasných projektov v rámci ich prípravy nebrala do úvahy faktor zmeny klímy. Brali sa len typické klimatické podmienky daného územia z minulosti. Avšak pre nové pripravované projekty (v prípade D3 od Brodna po Svrčinovec) sa už táto požiadavka postupne dostala do zadávacích podmienok pre štúdie uskutočniteľnosti. Zároveň sa pri nových projektoch bude vykonávať aj primárne posúdenie podľa Rámcovej smernice o vodách. Takéto posúdenie sa už napríklad robilo vlani, konkrétne na projekt D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec,“ dodalo ministerstvo.
(zdroj: (MK))
(zdroj: (MK))
