KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Mesto už viac rokov trápi pretrvávajúci problém, týkajúci sa nedostatku bytov. Spôsobil ho zablokovaný územný rozvoj mesta z dôvodu plánovanej vodnej cesty. V roku 2014 sa podarilo dosiahnuť v rokovaní s vládou zmenu trasy, a tým aj odblokovanie väčšej časti územia pre výstavbu.
Problém Kysucké Nové Mesto vyriešilo po dohovore s ministerstvom dopravy zmenou trasy vodného kanála, ktorý pôvodne uhlopriečne pretínal dotknuté územie, určené pre hromadnú bytovú výstavbu. Dosiahlo sa tak uvoľnenie približne 80 % dotknutého územia.
Predpokladajú, že záujem o byty bude veľký
„V súčasnosti je bytová výstavba v našom meste veľmi obmedzená. Robia sa iba nadstavby bytových domov a tiež sporadická individuálna výstavba rodinných domov.
Vytvorili sme podmienky pre ďalší územný rozvoj vypracovaním doplnku územného plánu v oblasti plánovanej bytovej výstavby. Ostáva však riešiť majetkové vysporiadanie dotknutých pozemkov, s ktorými sa musia popasovať budúci investori v spolupráci s mestom,“ informuje primátor Ján Hartel. Podľa jeho slov je to však zdĺhavý proces s predpokladom riešenia minimálne 2 roky.
„V súčasnosti evidujeme 25 žiadostí o nájomné byty, nepredstavuje to z nášho pohľadu skutočnú potrebu, je to skôr dôsledok toho, že mesto po dobu viac rokov nedokázalo žiadosti uspokojiť z dôvodu obmedzenej výstavby,“ dodal. Predpokladajú, že ak sa rozvinie výstavba, záujem o byty výrazne narastie. K 31.marcu bol počet obyvateľov 15 426.
Obidve strany zostali nemilo prekvapené
Kysucké Nové Mesto neustále žiadalo prehodnotiť zámer budovania koridoru, prepájajúceho Vážsku s Oderskou vodnou cestou. Podľa pôvodného zámeru by sa totiž musela zbúrať v meste minimálne tretina jestvujúcej zástavby vrátane dvoch veľkých škôl.
Mesto malo na rozvoj bytovej výstavby a príslušnej infraštruktúry jedinú rezervu – nezastavané územie v severozápadnej časti mesta. V roku 2009 vyhlásilo na jej zástavbu verejnú súťaž a mestské zastupiteľstvo schválilo víťaznú štúdiu, ktorá uvažovala s výstavbou približne 600 bytov a potrebnou infraštruktúrou, vrátane veľkej obchodnej jednotky a parkoviska. Víťazná developerská firma začala vykupovať pozemky a pripravovať potrebnú dokumentáciu pre výstavbu prvých 120 bytov. Po čase však zistila, že v dokumentácii pripravovanej diaľnice D3 je zakreslený aj návrh vodného kanála, ktorý by mal prepájať Vážsku a Oderskú vodnú cestu. V zmysle tohto návrhu kanál naprieč pretínal dotknuté územie, určené na bytovú výstavbu. Táto skutočnosť zaskočila nielen developera a zároveň investora, ale aj mesto.
Na základe opakujúcich sa interpelácií mesto až v roku 2014 dosiahlo, že ministerstvo výstavby zadalo Hydropojektu Bratislava vypracovať štúdiu pre trasovanie kanála, ktorá vymedzuje jeho trasu tak, aby čo najmenej obmedzovala územný rozvoj mesta.
