A pretože výchova a vzdelávanie sú nerozluční partneri, život v oboch kysuckých školách je okorenený o mimoškolské aktivity. Jednou z nich je otvorenie „novej“ knižnice, ktorej duchovné a čitateľské skvosty sú uložené v priestoroch školského internátu pri Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste.
Byť úspešní, spojiť sa s okolitým svetom, poznávať géniov, ich myslenie... to všetko literatúra ponúka. Dobrá kniha je dar, ktorý obdarúva svojich čitateľov v jednotlivých historických obdobiach. I napriek počítačového boomu, byť in a trendy, populárny a žiadaný, sa knihe stále darí. Čestne si drží popredné miesta v rebríčku mladšej i staršej generácie. A že život bez nej si ani v dnešnom svete „výpočtovky“ nevieme predstaviť, dosvedčujú rôzne IKT vymoženosti v podobe elektronických kníh a nahrávok. No nech už sa akokoľvek snažíme knihu zelektronizovať, najväčšiu hodnotu majú tie pôvodné – voňavé, papierové. A práve tieto si mohli naši hostia zo SOŠ drevárskej a stavebnej v Krásne nad Kysucou pozrieť. Unikátom knižnice je historická biblia z roku 1902 napísaná v maďarskom jazyku.
A tak ako knihovník si svoje najcennejšie dielo prísne stráži, aj naši žiaci si túto perlu pozerali doslova v rukavičkách.
A pretože tvorivosť a kreativita nemohli chýbať, preniesli sme sa na chvíľu do doby našich predkov a každý žiak si pomocou špeciálne upraveného brka, namočeného ako inak než v atramente, napísal svoje meno – ale nie len tak bežne, ako je to zvykom, ale v hlaholike – písme našich predkov, ktoré priniesli na Veľkú Moravu Cyril a Metod – naši slovanskí vierozvesci.
A keďže s plným bruchom ide všetko ľahšie – príjemná cukrová vôňa nesúca sa vzduchom bola predzvesťou, že účastníkov čaká niečo sladké, lahodné, uspokojujúce ich „maškrtné“ jazýčky. Veď predsa poctivý koláč, dobrá káva či čaj k stretnutiu priateľov neodmysliteľne patria.
Spomienkou na toto príjemné stretnutie zostali vlastnoručne vyrobené prívesky, ktoré pri odchode zdobili hruď každého účastníka. No i tak stále platí, že najcennejšie sú pozitívne a radostné zážitky, ktoré sa nestratia, ale ostávajú zakorenené hlboko v nás ešte dlhý čas, posúvajú nás dopredu, cibria našu osobnosť.
Autor: JANA KOMANOVÁ
