V Kysuckom Novom Meste len od 12. do 24. augusta 1831 zomrelo v dôsledku cholery 112 ľudí. „Postihnuté boli aj okolité obce dolných Kysúc - Rudina, Povina, Radoľa a Nesluša,“ povedal riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský.
Okolnosti jej šírenia na Kysuciach skúmal regionálny historik Marián Liščák. Rekonštruoval jej priebeh v časti Bystrickej doliny.
Museli zriadiť nový cintorín
„Najväčšiu tragédiu zažila Stará Bystrica v roku 1831, keď ju tak, ako celé Kysuce a veľkú časť Uhorska, postihla cholera. Ešte počas leta pracovali obyvatelia na výstavbe belských ciest. Pohroma prišla v auguste. Prvých päť ľudí
zomrelo v Radôstke. Vieme to na základe toho, že farár Ján Holáč si v matrike zomretých začal úmrtia cholery označovať skratkou „c“. V septembri sa už v Starej Bystrici prejavila v plnej miere a vyžiadala si najväčší počet obetí. Obec sa nakazeným usilovala pomáhať prídelmi obilia. Veľký počet mŕtvych si vyžiadal zriadenie nového cintorína pre Radôstčanov u Slezákov (pôvodne ich pochovávali v Starej Bystrici). Farár nestíhal pochovávať mŕtvych sám, preto často pochovával aj kaplán,“ informoval.
Farár neskôr už obete ani neznačil
Podľa jeho slov choroba zabíjala predovšetkým starších ľudí a deti. V septembri počet mŕtvych dosiahol stav, keď už farár prestal obete značiť. „V októbri začala nákaza v Starej Bystrici postupne utíchať, avšak v Novej Bystrici práve vtedy vyvrcholila. Počet obetí bol ešte stále vysoký, ale oproti septembru sa zmenšil. V obecných účtoch počas celej epidémie nájdeme viacero záznamov o vození doktora a liekov.“
Epidémiu cholery v Novej Bystrici pripomínajú aj dve sakrálne pamiatky, ktoré dali z vďačnosti za jej ukončenie zhotoviť obyvatelia vo Vychylovke. Prvou z nich je kaplnka v osade Minárovia (známa tiež ako U Feštra), druhou plastika Panny Márie stojaca pri osade U Grigov.
Privliekli ju vraj cudzie vojská
Marcov kopec je plochý, nevysoký pahorok, leží takmer priamo v srdci obce Klokočov. „Moji predkovia ho dostali od zemepána v Bytči ako pastvinu. Je známy aj tým, že v časoch tzv. „skapatých rokov“ na konci prvej polovice 19.storočia, keď tento kraj postihlo obrovské sucho a následne mokré roky, kedy zasa úroda zhnila a nastal hladomor, mreli ľudia ako muchy. A akoby to nestačilo, na obzore bola ďalšia príšera – cholera,“ približuje históriu spisovateľ, lekár Jozef Marec. „Vravelo sa, že ju sem privliekli cudzie vojská. Vymierali celé pľace, osady, gazdovstvá. Chudobní vrchári mali veľa detí a chalupy boli viacgeneračné. Bežné bolo, že v jednej umrelo aj 10-15 ľudí. Cintorín v Turzovke U Bajákov bol síce obrovský (údajne sa rozprestieral na veľkej ploche okolo dnešného kostola), ale toľko mŕtvol prijať nemohol,“ vraví.
Za miesto posledného odpočinku vybrali Marcov kopec
Ako miesto odpočinku vrchárov, ktorých život predčasne ukončili hladomor a cholera, vybrali práve Marcov kopec. „Pochovali tam celé rody. Kto by stačil kopať jamy pre každého extra? To nebolo možné a tak zomrelých sypali do veľkých spoločných jám,“ vysvetľuje.
Podľa jeho slov, keď cholera utíchla, pochovávali tam ešte nejakých pár rokov, niekedy v poslednej štvrtine 19.storočia prestali. „Keď končila 1. svetová vojna, boli tam už len hrbolčeky pripomínajúce staré lúčne mraveniská, neskôr sa hroby stratili celkom. Vyrástla tam však divná borovica. Mala akoby tvar kríža s mierne nadvihnutými ramenami. Nikto sa tomu nečudoval, kým sa tam nezačalo orať, aby toľko zeme neležalo ladom. Ale dušičky vrchárov boli zrejme nespokojné a tak sa začali diať príšerné veci. Ľudia namiesto zemiakov vyorávali kosti, preto zem radšej nechali tak. Ba čo horšie, jedného dňa sa tam objavilo veľa hadov. Obyvatelia z Klina zavolali aj poľovníkov, no nepomohlo. Hady zmizli, aby sa o rok objavili zasa. Potom kohosi napadlo, čo sa tam kedysi dialo a tak nechal na tých miestach postaviť kríž. Práve vedľa tej borovice. Kríž aj celé miesto vykropil farár svätenou vodou a ľudia sa modlili za dušičky, aby našli pokoj,“ približuje dávnu minulosť Marec.
Ako vraví, dnes Marcov kopec zarastá lesom. „Ukrýva svoje tajomstvá a ľudia zakaždým, keď by mal kríž podľahnúť zubu času, postavia rýchlo nový. Len tej borovici celkom nedávno ktosi uťal jedno rameno. Ale aj jednoruká stráži toto miesto spolu s krížom,“ dodáva.
Lady skosil týfus
Za turzovským kostolom leží niekoľko hrobov významných osobností, ktoré rôznym spôsobom pomáhali ľudom, alebo sa podieľali na kultúrnom či inom rozvoji Kysúc. Zaujímavou je, že medzi inými tam našla miesto večného odpočinku lady Margaret Mc Cullom. V minulosti zavítala do Turzovky delegácia Červeného kríža z Veľkej Británie, ktorá si položením venca uctila túto britskú dobrovoľnú opatrovateľku.
Na území bývalej ČSR sa od roku 1919 zakladali zdravotnícke stanice. V dokumentoch, ktoré sú v archívoch Slovenského Červeného kríža, sa našli o nich podrobné záznamy. Veľkú zásluhu na ich zakladaní a prevádzkovaní mal britský Červený kríž (ČK). Zástupkyňa ČK Britského kráľovstva lady Muriel Pagetová bola dušou tejto misie. Nielenže ju viedla, tiež zabezpečovala v období po l. svetovej vojne pre deti lieky, kondenzované mlieko a bielizeň. Propagovala myšlienku, aby každé mesto, každá dedina, mali patronátne mesto vo Veľkej Británii.
Členkou jej misie bola i spomínaná lady Margaret Mc Gullom, ktorá sa, žiaľ, nakazila týfusom pri opatrovaní obyvateľov Kysúc, ktorých v tomto období postihla epidémia. Zomrela 30. septembra 1919.
Niekto "amputoval" starej borovici rameno. (zdroj: JOZEF MAREC)
Marcov kopec bol svedkom tragických udalostí. (zdroj: JOZEF MAREC)
