Majster sveta z Göteborgu 2012 a súčasný tréner HC 05 Banskej Bystrice, s ktorou dvakrát postúpil do finále hokejovej extraligy – Vladimír Orzságh.
Medzi najznámejších zverencov blonďavého sympaťáka patrí víťaz Stanleyho pohára Michal Handzuš. Michal to na štadión nemal ďaleko. Po hlavnej ulici cez rieku prichádzal na hokejový štadión, aby sa mohol postupne vypracovať na jedného z najlepších hokejových stredných útočníkov sveta. Jeho povinnosťou bolo vybojovať puk, vyhrať buly, brániť hviezdy súpera. Svojho času sa mu veľmi darilo v útočnej formácii s Ľubošom Bartečkom a Pavlom Demitrom. Slovenský útok obliekal dres St. Louis Blues najznámejšej hokejovej súťaže sveta – NHL. Prítomnosť slávneho rodáka bola cítiť na každom kroku domáceho hokejového stánku.
Hlavní organizátori veľkého hokejbalového turnaja, ktorý si medzi hokejbalistami buduje stále lepšie meno, si aj tento rok dali záležať na tom, aby boli podmienky národnej akcie pre všetky kluby na vysokej úrovni. K štandardnému občerstveniu, kvalitnej hracej ploche, ktorú zabezpečil hokejový stánok Banskobystričanov, sa pridal sprievodný program, plejáda osobností hokejového a hokejbalového sveta. Budete poznať Tomáša Záborského, Richarda Pánika alebo Lukáša Juríka. Országh cup ponúka príležitosť hrať proti majstrom sveta, ako sa predstavil aj proti chlapcom z Hbk Čadca Boris Oravec z Kežmarku.
Najskúsenejší člen čadčianskej výpravy Martin Mravec o našej výprave povedal: „Organizujeme tento výjazd najmä preto, aby si naši hráči zahrali proti iným herným štýlom, kvalitne silnejším mužstvám. V priamej konfrontácii sa vždy máme čo nové naučiť. Je to výborná príležitosť na to, aby sa hokejbalista z Kysúc mal kde posunúť.“ Povedal na margo tretieho výjazdu hokejbalového celku z Čadce jeho hlavný partner a obranca tímu. Na margo výsledkov a celej výpravy ešte dodal: „S každým sme si schuti zahrali. Hrali sme proti tímom s odlišnou taktikou a herným prejavom. Boli nad naše sily. Z hry a výsledkov sme sa poučili a podľa mňa sme to zúžitkovali najmä v poslednom zápase s Kežmarkom. Nedali sme gól, ale dokázali sme behať s hráčmi, ktorí majú v nohách ťažké zápasy z extraligy.“ Hbk Čadca nastúpila na prvý duel proti Panthers Senica. Naši nezačali dobre. Po chybe v obrane pykali z prvej vážnej strely na bránku. Senica mala viac z hry. Lepšie kombinovala a ohrozovala z pekných príležitostí. Naši sa dlhšie rozohrávali. Dokázali pohroziť najmä zo samostatných únikov. Do druhého gólu v Romančákovej bráne však ťahali za kratší koniec. Až po zmene strán sa ujala individuálna akcia Eda Vadovského. Najskôr nasadil kľučku na obrancu a o pár sekúnd si vychutnal aj brankára. Skóre 1:2 a eufória po vsietenom góle mohla znamenať pre našich pravý impulz a chuť útočiť zápas. Chuť bola, aj útočiť začali, no zabúdali na zadné dvierka. Šikovní hráči Senice využívali okienka v obrane príliš jednoducho. Tretí a štvrtý gól znamenal koniec hernému konceptu Čadčanov a do konca stretnutia akoby prestali hrať. Dostali ešte štyri góly a najhrateľnejšiemu súperovi skupiny nechali všetky body.

Druhý zápas hrala Čadca na hlavnom hokejovom štadióne, kde sa Banská Bystrica predstavila vo finále uplynulého ročníka slovenskej hokejovej extraligy. Výborné zázemie, podmienky a pocit domáceho prostredia prihrával najmä hráčom súpera. Iskra Banská Bystrica, zložená z hokejových nádejí a hráčov ako Radovan Bondra, Mislav Rosandič či Matej Češík, mala zo začiatku s našimi hráčmi veľké problémy. Niekoľkokrát ohrozili ich bránku najmä cez Eda Vadovského, Tomáša Urbaníka či Mira Mika. Títo chalani boli blízko ku gólu. Lenže zápas sa začal opäť lámať na prílišnom otvorení hry, neskôr viazla kombinácia a zrejme dochádzali aj sily. Proti trom päťkám súpera si desať statočných z Čadce nemôže dovoliť útočiť celý zápas. Navyše prišli o Mira Mika, ktorý sa v tomto zápase zranil. Iskra sa začala postupne viac presadzovať. Mladý brankár Pečala mal plnú lapačku práce. Tento zápas skončil so skóre 0:6. A Čadca stratila možnosť postúpiť do play-off. Keby aj porazila extraligový Kežmarok, ktorý neskôr bojoval o medaily, nestačilo by to.
Kežmarok si totiž poradil s Iskrou aj Senicou a na posledný zápas v skupine nastupoval s istotou postupu. Otázkou bolo, či s plným bodovým ziskom. Proti bronzovému celku slovenskej hokejbalovej extraligy si Čadčania stanovili vyčkávaciu taktiku. Nemali čo stratiť a snažili sa o dobré bránenie s rýchlym presunom do protiútoku. Rozdiely medzi tímom, ktorý sa zloží na turnaj a extraligovými hráčmi s pravidelným tréningom bol, samozrejme, poznať. Naši hráči však ukázali, že sa vedia a chcú učiť. Proti tomuto súperovi nastupovali s rešpektom a všetko, čo si za ostatné dva zápasy mohli spoločne vyskúšať, robili teraz správne. V bráne opäť nastúpil mladý Pečala. Niekoľkokrát si vyslúžil potlesk aj od hráčov súpera. Jeho spoluhráči sa museli vysporiadať s pohyblivým majstrom sveta Borisom Oravcom a darilo sa im to veľmi dobre. So skóre 0:4, keď v samom závere ešte nastrelil tyčku Adam Greguš, hoci porazení, ale odchádzali so vztýčenou hlavou.
Autor: HBK Čadca