Odkedy sa venujete včelárstvu?
– Už je to viac ako 25 rokov. Po ukončení strednej školy v SPŠ drevárskej vo Zvolene v roku 1990. Pamätám si na vôňu medu u starého otca v Olešnej – Potôčkach. Ten sa venoval včeláreniu v dôchodkovom veku a môj otec pokračoval v chove včiel v Olešnej – U Rovňanov. U Slovákovcov sa to akosi dedí z generácie na generáciu. Dúfam že môj syn Matej neporuší tradičné zvyky....
Je to podľa vás viac koníček, alebo poľnohospodárstvo?
– Deväťdesiat percent chovateľov včiel na Slovensku to vníma ako hobby, ktoré uspokojuje chovateľa v prvom rade po psychickej stránke, určité relaxovanie od bežných pracovných starostí. No a k tomu sa pridá ako taký úžitok z včelích produktov pre svoje zdravie a zdravie najbližších z rodiny. O profesionálnom farmárskom chove môžeme hovoriť pri venovaní sa 100 a viac včelstvám – to na Kysuciach nechová nik. Je to zaujímavé skôr pre južné lokality Slovenska.
Z včelárskej súťaže v Poľsku (Martin Slovák vľavo) (zdroj: ARCHÍV M.S.)Kysuce sú vo všeobecnosti krajom s chladnejším podnebím. Ako sa tu včelám a včelárstvu darí?
– Včelám chlad nevadí, ba dokonca ani silné mrazy, aké bývali na Kysuciach, keď som bol školákom. Nepríjemnou je však dlhodobá vlhkosť, kedy sa môžu vyskytnúť choroby včiel. Posledné tri zimy na Kysuciach môžem označiť ako „dolniacke“.
Samotný rozvoj včiel závisí, samozrejme, od teplôt, klímy a rozvoja prírody – pučanie stromov a pod. Treba spomenúť, že spolok včelárov tu v Čadci bol už pred 89 rokmi a pred ním sa v prvom rade včielkam venovali farári, učitelia, kde-tu gazdovia.
Koľko dokážete vyprodukovať s vašimi včelstvami medu?
– (Úsmev) Každá rodina je iná – závisí to od sily včelstva. Čím viac včiel, tým dokážu nanosiť viac zásob, ak je, samozrejme, z čoho. Tento rok pre nás, Kysučanov včelárov, vyzerá byť slabší – podpísalo sa pod to chladné počasie v apríli a aj mrazy v máji. Kvetenstvá v tomto období neboli tak bohaté a teplota vzduchu bola nízka. V priemere včelstvá nanosia od 5 do 20 kg medu, niekedy aj viac. Med, vodu, peľ potrebujú aj pre seba vo včelstve.
Na Slovensku sa predávajú rôzne napodobeniny medu. Ako sa dá rozoznať kvalitný med od toho nekvalitného?
– V obchodných reťazcoch naozaj vidieť rôzne sladidlá. Čo by mal v prvom rade spotrebiteľ vnímať, je etiketa – s možnosťami: Med zo Slovenska, Med z ES a MED z ES a mimo ES/dovážaný a miešaný z Číny, Argentíny a iné.
Rozpoznanie na odbornej úrovni sa robí v laboratóriách, ktoré vyhodnocujú rôzne peľové zrnká z kvetov, no a potom pomer glukózy, fruktózy, sacharózy a pod. Konzument si vyberá na trhu – podľa chuti, vône, farby a pod. Najlepší med je od včelára z okolia.
S akými najčastejšími problémami sa ako včelár stretávate?
– Z tých rôznych spomeniem zdravotnú situáciu, súvisiacu s chovom včiel. Ako na ľudí, tak aj na včielky idú rôzne choroby. Niektoré sa dajú liečiť, iné nie. Tie neliečiteľné sú mor a hniloba včelieho plodu. Choroby sú povinné hláseniu na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe pre nás v Čadci. Pri spomínaných je najúčinnejším prostriedkom oheň, pre prípad ďalšieho šírenia. Vyskytujú sa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Aj na Kysuciach zápasíme kde-tu práve s morom – MVP.
Aký bude tento rok pre včelárov a čo do budúcnosti?
– V strede sezóny, čo sa týka znáškových pomerov, je predčasné hovoriť. Ale určite z nektárového medu bude produkcia nižšia ako po minulé roky. No a júl ukáže, či bude ešte voľačo.⋌
