Premiéru mohli diváci vidieť 12. júna v Dome kultúry v Kysuckom Novom Meste.
Karel Čapek už tesne po prvej svetovej vojne zachytil, ako bude zrejme vyzerať pretechnizovaná spoločnosť. Herci zo súboru Babylon, ktorý vedie Pavol Zátek, oživili túto predstavu na divadelných doskách. Knihy už nie sú in, dokonca na ne platí zákaz a musia byť spálené. Ľudia sa nedotýkajú a ich typický pozdrav znie: „Sivý deň.“ Bohatstvo a popularita sa merajú počtom „telestien“ v domácnosti. Rodiny nie sú vytvárané prirodzene, ale každý získava partnera, dieťa, domov a aj priateľov na základe pridelenia. Všetko robí namiesto človeka robot. Ľudia majú totiž iba jedinú úlohu, a tou je zabávať sa.
Nie každému však svet, v ktorom je človek oslovovaný číslom a nie menom, vyhovuje. Jeden z hlavných protagonistov je požiarnik a život ponúkaný dobou ho ani náhodou nenapĺňa. Túži po vlastnom dieťati, slobodnom čítaní kníh a po niekom so skutočnými, nematerialistickými pocitmi. Paradoxne, nájde pochopenie v najnovšom modeli robota. Nie je to však obyčajný model, tento má ako jediný na svete namontované aj srdce a pozná verše zo Shakespearových básní.

Diváci sa zabávali najmä na rozpoltenej postave psychiatra, ktorý za svoje výstupy zožal nejeden potlesk. Presvedčivo zahrané boli aj postavy robotov, autenticky pôsobil najmä ich kamenný výraz a mechanické vykonávanie príkazov. Divadelná inscenácia Kód človek nepatrila ani zďaleka medzi tuctové, a to aj vďaka svetelným efektom. Pri vstupe dostali diváci špeciálne okuliare, ktoré si však na radu Pavla Záteka, prihovárajúceho sa cez projektor, dali počas predstavenia dolu. V kinách nám 3D okuliare zabezpečujú väčší pôžitok z nereálnych prvkov, no v tejto hre ten dej až taký nereálny nie je. Zobrazuje, ako by mohla vyzerať spoločnosť v budúcnosti. No nežijeme tú budúcnosť náhodou už teraz?
DOMINIKA CHRASTOVÁ