Čo pre vás znamená divadlo a herectvo?
– Divadlo je pre mňa koníček, pri ktorom sa dokážem odreagovať od každodenného života, stretnúť sa z priateľmi, a ak sa divadelná hra vydarí, je to obrovský bonus navyše. Hranie divadla v ochotníckom súbore mi dáva možnosť vyjadriť svoj postoj a názor na spoločnosť, ľudské správanie, charakter človeka, či možnosť vcítiť sa do pocitov a mysle jednotlivých postáv a cez ich herecké stvárnenie sa pokúsiť vykúzliť u divákov úsmev, alebo možno diváka aj vyprovokovať na čo i len minútové zamyslenie sa.
Koľko rokov už stojíte na doskách, ktoré znamenajú svet?
– V DSJP hrám ochotnícke divadlo od svojich 18 rokov. Ak odrátam štúdium na vysokej škole, vojenčinu a niekoľko rokov pauzy z rôznych dôvodov, bude to pravdepodobne 26 – 27 rokov čistého času.
Spomeniete si na svoju prvú hereckú úlohu?
– Bola to postava princa Miloslava v rozprávke Popoluška pod režisérskou taktovkou Martina Kolesára.
V Čadci vás naposledy mohli diváci vidieť v predstavení Jožko Púčik a jeho kariérny rast. Koľko strán textu ste sa museli naučiť? A ako dlho ste študovali svoju postavu?
– Naštudovanie hry trvalo približne 6 mesiacov, skúšky dvakrát do týždňa. Hra bola prepísaná Vladom Moresom najmä z dôvodu jej skrátenia, pretože pôvodný text mal cca 80 strán. Keďže postava Jožka Púčika je na javisku počas celej hry, musím vedieť viac-menej text celej hry.
Za herecký výkon za postavu Jožka Púčika ste získali na 49. Palárikovej Rakovej ocenenie. Čo pre vás znamená?
– Ocenenie vnímam ako ocenenie celého divadelného súboru, od režiséra cez hercov po technikov, pretože, ak to mám povedať športovou terminológiou, DSJP je ako športové mužstvo, v ktorom má každý hráč svoj post a v rámci neho svoje taktické úlohy, ktorých splnenie je v prospech celého mužstva, aby športový kolektív podal v zápase (rozumej divadelnej hre) čo najlepší výkon, pričom mužstvo sa skladá z jednotlivých hráčov, nie z hviezd, hviezdičiek a podávačov lôpt. V budúcom zápase (ďalšej divadelnej hre) môže dôjsť k zmene hráčov a ich postov a zasa to bude mužstvo DSJP bez hviezd, hviezdičiek a podávačov lôpt.
Peter Švábik v jednej z úloh v Divadelnom súbore J. Palárika (zdroj: FB DS JP)Nedávno ste zavítali s divadelným súborom Jána Palárika aj do Prahy. Aké máte z vystúpenia pocity?
– V Prahe, meste plnom divadiel, sme odohrali predstavenie v príjemnej atmosfére pre ľudí, ktorí, aj keď už žijú v ČR celé roky, sa stále hlásia k svojim slovenským koreňom.
Čo vaše plány do budúcnosti v súvislosti s divadelníctvom?
– Dúfam, že mi to ešte nejaký rôčik bude „kopať“ za DSJP, zatiaľ plány na novú hru majú nejasné kontúry, preto sa oddávam šteklivému pocitu okolo žalúdka z očakávania nejasnej, no príjemnej divadelnej budúcnosti.
Čomu sa venujete vo voľnom čase okrem herectva?
– Príležitostne bicyklovaniu, a keďže divadelníctvo je dosť náročné na čas, na ďalšie kratochvíle mi toho času veľa nezostáva, okrem bežných každodenných povinností.
Je nejaké životné motto, ktorým sa riadite?
a) Čo nechceš aby robili tebe, nerob ani ty druhým!
b) Pri čistom vedomí a svedomí sa dá spať spánkom spravodlivých!
