VYCHYLOVKA. Múzejníci pripravili na túto nedeľu prezentáciu ženských prác. Skanzen bude od 13.30 hodiny patriť zvykom a tradíciám pri praní, ktoré si návštevníci môžu pozrieť priamo pri potoku blízko usadlosti U Hruškuliaka. S programom Moja milá šaty prala sa predstaví folklórna skupina Makovanka z Makova. Babky na dedinách spomínajú, ako plácali na kameni v potoku špinavú bielizeň a pomáhali si s valchou – rumpľou. Žienky v meste ju zasa prali v práčovni, ktorá bola spoločná pre celý dom a na pranie bol poradovník.
Ako informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci, na slovenských dedinách sa v minulosti zvyčajne pralo štyrikrát v každom ročnom období. Menšie pranie bielizne a detských šiat sa robilo častejšie podľa potreby. Pranie trvalo dva-tri dni a zúčastňovala sa na ňom celá rodina, najmä ženy. Muži pomáhali nosiť ťažkú namočenú bielizeň, vysekávať v zamrznutej rieke či jazere diery, alebo nanosiť vodu.
Pracím prostriedkom bol dlho lúh
Jediným pracím prostriedkom bol na dedinách dlho lúh, ktorý sa podomácky vyrábal z popola. Používali sa aj bylinky, napríklad výťažok z koreňa mydlice lekárskej.
Neskôr sa pralo mydlom, ktoré bolo univerzálnym čistiacim prostriedkom na umývanie vlasov aj kúpanie. Sóda sa začala používať až v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Prvý deň sa „zváralo“. Bielizeň sa vložila do veľkej drevenej nádoby, takzvaného zváradla. Kto nemal mydlo, dal do plátenného vrecka drevený popol, cez ktorý sa niekoľkokrát liala horúca voda, čím sa získal lúh. Bielizeň sa nechala do druhého dňa odstáť, aby sa špina uvoľnila.
Ráno sa špinavé miesta ručne a pomocou valchy oprali a šlo sa pláchať pod tečúcu vodu k potoku. Pomocou piestu sa z bielizne búchaním odstránil zvyšok špiny a lúh. Vzácne kusy, ako mužské košele, rukávy na ženských košeliach a čepce, sa škrobili škrobom vyrobeným z múky.
Prvá práčka uzrela svetlo sveta v USA
Z výskumov Kysuckého múzea vyplýva, že pranie oblečenia má bohatú históriu, pričom prešlo viacerými etapami. Významným posunom vpred sa vraj stalo využívanie pracej dosky, tzv. rumple. Hoci počiatočné kroky vedúce k zostrojeniu práčky možno na základe doložených prameňov datovať už do konca 17. storočia, k rozšíreniu a bežnému využívaniu praktického pracieho stroja došlo neskôr.
Prvá elektrická práčka napokon uzrela svetlo sveta počiatkom minulého storočia v Spojených štátoch amerických. Ak vás zaujíma, ako sa pralo kedysi príďte sa dnes pozrieť do kysuckého skanzenu.
„Na deti naďalej čaká v Raganovom mlyne interaktívna výstava Žijem na strome a je mi dobre. Návštevníci môžu využiť parný rušeň s vyhliadkovými vagónmi a drezínu, ktorá ich vyvezie až na sedlo Beskyd,“ dodáva Hnidková. Organizátori všetkých srdečne pozývajú a želajú návštevníkom pekný deň plný zážitkov.
(zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)
