Posledná majiteľka samoty spomínala, že pri klčovaní porastov a obrábaní horských políčok okolo roku 1910 nikto nemal odvahu a asi ani silu tento strom vyrúbať pre jeho veľkosť. Preto zostal stáť ako jediný mohutný exemplár v širokom okolí a po celé roky poskytoval tieň ľuďom, ktorí ťažko pracovali na blízkych poliach.
