ČADCA. Aj keď kysucké dejiny v rámci slovenskej histórie nevzbudzujú medzi historikmi veľkú pozornosť, v skutočnosti majú byť na čo Kysučania hrdí. Súvisí to so zvláštnym, pohraničným situovaním regiónu a významnými dopravnými tepnami, ktoré tadiaľto už v praveku prechádzali v smere sever – juh.
„Najznámejšia bola Jantárová cesta, ktorej časť viedla práve cez Kysuce a Jablunkovský priesmyk. Veľmi často ju využívali kupci so „skamenenými slzami slnka“, ako i ďalším tovarom od Baltského mora v rímskej dobe. O jej existencii svedčia archeologické nálezy. Legendy o peniazoch, ktoré sa kupcom nebadane rozkotúľali práve na tomto úseku Jantárovej cesty, sú v tomto prípade namieste. Rímske mince sa totiž našli napríklad v Žiline, Radoli, aj v českej časti Jablunkovského priesmyku – v Mostoch, v Bukovci, Jablunkove a Návsí,“ informuje riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský.
Vysvetľuje, že prvá zmienka o ceste cez Kysuce pochádza z roku 1244, ďalšia z listiny kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1364, pričom sa trasa používala prakticky v nezmenenej podobe pol tisícročia. „Vozila sa po nej soľ, takže ju môžeme nazvať aj Soľnou cestou. Viedla z Tešína, údolím rieky Olša do Jablunkova, potom cez Jablunkovský priesmyk do Krásna a Kysuckého Nového Mesta, kde sa vyberalo mýto. Ďalej pokračovala do Žiliny s tridsiatkovou stanicou a odtiaľ cez Turiec, Liptov až na Spiš.
