RADOĽA. Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský neskrýva radosť nad nálezom v Koscelisku v Radoli. Našla sa totiž mohyla spred 3 300 rokov.
„V júli pokračoval archeologický výskum Kosceliska s cieľom preveriť nálezovú situáciu z vlaňajšieho roka, kedy sme na vrchole predpokladaného valu odkryli súvislú vrstvu kameňov. Súčasný zachytený kamenný oblúk sme identifikovali ako časť kamenného venca lužickej kultúry. V jeho vnútornej ploche sme na štyroch miestach odkryli torzá lužických nádobiek. Po odstránení kontrolného bloku sa vo vnútri objavil hrob so zachovanou urnou. Tá bola položená na plochých
kameňoch, obložená bola ďalšími a aj jej ústie vypĺňali o niečo menšie kamene. Tesne vedľa urny ležala menšia nádobka (išlo len o torzo), v urne boli medzi spálenými kosťami dve bronzové ozdoby. Mohyla je zatiaľ datovaná približne ku koncu strednej doby bronzovej,“ informoval riaditeľ Jesenský.
Aj keď sa už v minulosti podarilo odkryť na Koscelisku tri lužické hroby, tento je zrejme najvýznamnejší. Ide o takzvaný „skrinkový“ s bronzovými ozdobami. Krúžok a náramok môžu svedčiť o tom, že v ňom pochovali ženu. Keďže išlo o skrinkový hrob v celej mohyle, je pravdepodobné, že to bola významnejšia osoba. Podľa tvaru urny možno objav datovať na záver strednej a začiatok mladšej doby bronzovej, teda okolo roku 1300 rokov pred Kristom.
„Je zrejme, že Koscelisko patrí k pomerne starým lužickým pohrebiskám. Aktuálny objav jednoznačne potvrdil existenciu mohýl na Kysuciach. Výskum v Radoli bude naďalej pokračovať, keďže v tritisíc rokov starej histórii tam určite bude stále čo objavovať,“ dodal riaditeľ.
Doteraz sa v sezónach 2014 – 2015 sa na tomto mieste nenašli žiadne stopy po konštrukcii valu alebo umelom násype.
„Po starších výskumoch Antona Petrovského Šichmana, ktorý v roku 1956 odkryl v Radoli ruiny kostola, a Marcely Ďurišovej, ktorá v roku 1990 skúmala stredoveký cintorín, rozprestierajúci sa okolo kostola, my sme v dvoch sezónach (2012 -2013) odkryli takmer celý pôdorys kostola. Niekoľko sond sme robili na ploche cintorína," povedala pred začiatkom júlových vykopávok archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková.
Dohromady počas týchto troch výskumov odkryli 42 hrobov - 14 v interiéri kostola, 28 na cintoríne. Viaceré hroby sa zachytili v superpozícii, čiže nad sebou, staršie narušili mladšie. Podľa slov archeologičky to svedčí o intenzívnom pochovávaní, dôkazom čoho je aj stavba kostnice, ktorú odkryli v roku 2013. Slúžila na uloženie kostí z poškodených hrobov.
Ako povedala Majerčíková, hroby boli skromne vybavené, nálezy sa našli len v niektorých. „Išlo o drobné ozdoby - prstene, spony, v dvoch sme našli mince. V jednom bola minca pod ľavou nohou, v druhom ležala na panvovej kosti." Antropologický rozbor pri niektorých kostrách ukázal, že išlo o ľudí, ktorí vraj počas života vykonávali namáhavú fyzickú činnosť. Informovala, že pri jednom dieťati sa preukázala podvýživa, predpokladajú preto, že mohlo ísť o ľudí z nižších spoločenských vrstiev.
Čo sa týka mincí, ktoré našli, išlo oparvy Žigmunda Luxemburského, vyrazené v období 1387 - 1427. „Sú to zatiaľ najstaršie stredoveké mince, nájdené na Kysuciach. V čase razby sa označovali ako denarius parvus, čiže krátky denár, z toho sa odvodil dnešný názov parvy. Tie z Radole sú základnou formou parvov s písmenami SVR (Sigismundus vngarie rex) s kombináciou arpádovských brvien a brandeburských orlíc, teda typ Huszár. Datovať ich možno len rámcovo do obdobia 1384 - 1427. Razili sa zo striebornomedenej zmesi, takže by to mali byť originály a nie bratrícke falzá, razené v 50. - 60. rokoch 15. storočia," povedala.
(zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)
(zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)
